YŠ - Zoznamovanie
Celým domom sa ozýval veselý smiech. Bolo niečo po osmej ráno a v jedálni a kuchyni to žilo. Mladíci postupne nosili podnosy na stôl a chystali raňajky pre ostatných spolubývajúcich.
,,Yuichi v noci priviedol nových?" Ozval sa jeden z mladíkov a zadíval sa na bielovláska pred sebou, ktorý niesol na stôl pečivo.
,,Áno. Sú roztomilý, len trocha bojazlivý." Prikývol usmiaty Isao.
,,A kto z nás nebol." Poznamenal červenovlasý mladík vedľa neho. ,,Pamätáš si aký vystrašený bol Yuuto? Mal som pocit, že sa každú chvíľu zloží." Zasmial sa a podal Isaovi podnos s pohármi, aby mohol prestrieť.
,,Ty si nebol na tom oveľa lepšie, Keitaro." Ozval sa vedľa neho fialovovlasý Madoka a prehrabol červenovlasému mladíkovi vlasy.
,,To nie je pravda. Ja som sa ani trocha nebál." Obraňoval sa dotknuto Keitaro a odstrčil jeho ruku od svojej hlavy.
,,Jasné, jasné. Hlavne, že si sa s nami týždeň ani poriadne nebavil a pri každom rozhovore sa roztomilo červenal." Rozosmial sa Isao postavil na stôl posledný podnos.
,,To vôbec nie je pravda." Našpúlil dotknuto pery a skrížil si na prsiach ruky.
,,Iste, iste." Ozvali sa ostatní zborovo.
,,Ehm, dobré ráno." Zaznel nesmelý hlas od dverí do jedálne. Isao sa prekvapene otočil a zbadal červenajúceho sa Takea. Hneď na to sa spoza neho vystrčila Katsuova blonďatá hlava. Taktiež pozdravil.
,,No dobré ráno. Vyspali ste sa dobre?" Pribehol k nim hneď Isao a už ich usádzal k stolu. Takeo sa nesmelo ošil.
,,Dobre. Ako už dávno nie." Odvetil Katsu a nepatrne sa usmial. Pohľadom prešiel pár mladíkov v miestnosti a povzbudivo stisol dlaň svojho priateľa. Najviac ho zaujal vysoký štíhly Madoka. Svetlofialové dlhé vlasy mal stiahnuté do voľného copu a zlatistími očami si ich zvedavo prezeral. Katsu mal pocit, že už ho niekde videl. Hneď vedľa neho stál o niečo nižší Keitaro. Sýto červené kratšie vlasy mal mierne strapaté a zvláštne veselé červené oči tiež upieral na mladíkov pred sebou.
,,Toto je Madoka a to Keitaro." Predstavil po chvíli mladíkov Isao. ,,Jun, Naoto a Ryuu išli už do školy a Yuuto a Daisuke prídu o dva dni. Majú fotenie v zahraničí." Ospravedlnil ostatných mladíkov a na oboch sa usmial.
,,T-teší ma." Odvetil potichu Takeo. Keitaro s Madokou si s úsmevom prisadli k stolu.
,,Takže vy ste z uličiek? Ako dlho ste tam boli?" Začal ako prvý veselý Keitaro, začo si vyslúžil od Madoky pohlavok.
,,Au! To bolo začo?" Zaskučal ublížene červenovlások a trel si boľavé miesto.
,,Prestaň. Podľa mňa na to nechcú veľmi spomínať." Odpovedal mu Madoka a s úsmevom sa otočil na mladíkov. ,,Vôbec si ho nevšímajte. Niekedy nevie, kedy držať jazyk za zubami."
,,To-to je v poriadku." Ozval sa s úsmevom Katsu. ,,Ja som tam bol pár mesiacov a Takeo len chvíľu. Dá sa povedať, že včera by to bolo prvý krát, čo na niekoho natrafil." Takeo sa začervenal a sklopil pohľad k zemi. Bolo mu nepríjemné počúvať to, ale mladíci mali právo vedieť to.
,,Tak to ste mali šťastie. Yuichi je vážne skvelý. Stará sa o nás, do ničoho nás nenúti a má nás rád. Dal nám domov, prácu a všetko na čo si len pomyslíme nám dopraje." Hovoril nadšene Keitaro a šťastne sa usmieval, než sa s chuťou zahryzol do čokoládovej šišky, ktorú ukoristil z podnosu. Madoka s Isaom len prikyvovali.
,,Má pravdu. Neviem, ako by sme skončili, keby nebolo jeho." Ozval sa Madoka.
,,Prečo to vlastne robí?" Spýtal sa Takeo a zahľadel sa na mladíkov.
,,Kedysi bol jeden z nás. Pochádzal síce z bohatej rodiny, ale odišiel a zriekol sa ich. Nikto nevie prečo. Nikdy to neprezradil, ale keď jeho otec zomrel, všetok svoj majetok odkázal svojmu jedinému synovi. Yuichi majetok ešte viac rozšíril a neskôr začal zbierať nás. Tuto Isao sa k nemu dostal prvý." Rozrozprával príbeh Madoka a nalial si kávu. Obaja mladíci stočili pohľad na bielovláska. Ten s úsmevom prikývol.
,,Som tu už šesť rokov. Našiel ma v uličke a odviedol k sebe. Odvtedy som tu. Yuichi je vážne úžasný."
,,Kto je úžasný?" Ozvalo sa pobavene od dverí. Všetci sa otočili za hlasom a zbadali vysmiateho Yuichiho, ktorý majetnícky objímal Shujiho okolo pása.
,,Dobré ráno." Pozdravili všetci zborovo.
,,Dobré, dobré." Pozdravil ich a posadil sa k stolu hneď vedľa Shujiho. ,,Ako ste sa vyspali?" Otočil sa na Takea a Katsua a nalial si jahodový džús.
,,Výborne. Ďakujeme pane." Odpovedal s úsmevom Katsu.
,,Volajte ma Yuichi. Cítim sa starý pri oslovení pane." Zasmial sa svetlovlások. ,,Najedzte sa a Isao vám potom ukáže celý dom a záhradu." Obaja mladíci prikývli a natiahli sa pre pečivo na stole. Shuji sa z boka pritúlil k Yuichimu a niečo mu pošeptal do ucha. Yuichi sa len pousmial a pohladil chlapca vedľa seba po tvári. Potom stočil pohľad na ostatných.
,,Madoka, dnes máš fotenie?" Fialovovlások prikývol.
,,O tretej mám byť v štúdiu."
,,Dobre. Odveziem ťa. Nezabudni, že večer máme dohodnutú schôdzku." Oznámil mu a odpil si z pohára.
,,Jasné, viem. A kam vlastne ideme?" Spýtal sa Madoka a zahryzol do malinového mafínu.
,,K jednému podnikateľovi. Pôjdeš s Shujim, keďže tu Seiji nie je. Ale keď tak premýšľam, tak asi pôjdem radšej s vami." Oboznámil ho Yuichi s plánom na večer. Madoka len prikývol, že rozumie.
,,Kedy by sa mal vrátiť Seiji?" Ozval sa po chvíli Keitaro.
,,Hm, myslím, že v piatok alebo štvrtok. Nie som si istý." Zamyslel sa Madoka.
,,Chýba ti, čo?" Pobavene si rýpol Isao. Keitaro sa začervenal.
,,Prečo by mal?" Odfrkol podráždene.
,,Ale no tak. Všetci vieme, čo medzi vami je." Zasmial sa Shuji a ostatní len mlčky prikyvovali. Keitaro chytil ešte tmavší odtieň a zapadol hlbšie do stoličky.
,,To-to je blbosť."
,,Mám izbu vedľa Seijiho. Myslím, že chápeš." Oboznámil ho so smiechom Madoka. Červenovlások prekvapene zazrel na mladíka a naprázdno otvoril ústa.
,,To by stačilo." Ozval sa so smiechom Yuichi. ,,Myslím, že Keitaro už chápe." Katsu s Takeom to len mlčky pozorovali a pousmiali sa. Konečne sa cítili ako v rodine. Zvláštnej, ale rodine.
,,A kde vlastne ten Seiji je?" Spýtal sa Takeo nesmelo.
,,Je na turné v Európe. Momentálne niekde vo Francúzsku. Je tanečným choreografom." Odpovedal Isao.
,,Wow." Vydýchol s úžasom Katsu. Vtedy mu svitlo. ,,Už viem, kde som ťa videl." Ukázal na Madoku. ,,V magazíne Vision. Si ten záhadný model." Madoka s Yuichim sa rozosmiali.
,,Záhadný? To je trefné. Nemám rád, keď sa mi rýpu v súkromí. Asi chápeš prečo." Pokrčil fialovovlasý mladík ramenami.
,,A ty si bubeník z kapely Furiku." Vykríkol poznaním Takeo na Keitara. Všetci pri stole sa rozosmiali.
,,No, niečo na tom bude." Prikývol červenovlások. ,,Ale robím pre nich len niekedy. Inak som hlavným barmanom v klube Blue Stars." Katsu prekvapene pozrel na mladíka.
,,Ten hudobný klub, v ktorom sa odohrávajú najlepšie akcie v krajine?"
,,Patrí tuto Yuichimu." Prikývol Keitaro a zazubil sa.
,,Páááni. Veď vy ste všetci vlastne slávny." Vzdychol Takeo.
,,Tak to nie je. Môžme robiť to čo nás baví vďaka Yuichimu." Usmial sa Isao na chlapcov. ,,To, že to niektorým prinieslo slávu, bolo hlavne vďaka ich talentu."
,,Počkať. Seiji je choreograf? Takže je to Seiji Hayame?" Isao prikývol. ,,On je úžasný. Tancuje božsky." Rozplýval sa Takeo. Yuichi to pobavene sledoval. Bol rád, že sa mladíci už uvoľnili. Chvľu ešte preberali Seijiho talent, kým sa Yuichi postavil.
,,Mám ešte prácu. Za chvíľu príde pani Hioshi navariť nám obed, tak jej potom poďakuj za mňa, Isao, ak by som tu nebol." Upozrnil ešte mladíka a vychádzal z jedálne. Shuji ho nasledoval.
,,Ak ste dojedli, tak vám ukážem dom. Vy dvaja to poodkladajte." Madoka s Keitarom prikývli. Prehliadka domu bola dlhá. Tri poschodia malého zámočku prechádzali skoro trištvrte hodiny, kým sa konečne dostali do záhrady. Celú lemovali po stranách rozkvitnuté sakury. Veľký hnedý altánok bol uprostred tej nádhery vedľa veľkého bazénu a vírivky. Kúsok ďalej bolo malé jazierko, v ktorom plávali zlaté karasy. V altánku sedel Yuichi s notebookom na kolenách a niečo sústredene písal. Shuji so spokojným úsmevom sedel vedľa neho a hlavu mal položenú na jeho ramene. Katsu s Takeom sa vrátili spolu s Isaom dovnútra.
Sedeli už nejakú dobu v obyvačke a pozerali televízor.
,,Isao? Môžem sa ťa niečo spýtať?" Ozval sa po chvíli Takeo. Isao sa prekvapene na nich otočil. Prikývol.
,,Vieš,...Akoby som...Shuji a Yuichi. Čo je medzi nimi? Teda nedalo sa nevšimnúť, že sa k sebe majú."
,,No, ono je to trocha zložité." Zamyslel sa na chvíľu Isao. ,,Čakal som, že sa to spýtate."
,,Nechcem byť drzý, ale je to zvláštne." Obhajoval sa hnedovlasý mladík.
,,To nič. Všetci sa to pýtajú." Usmial sa bielovlasý chlapec. ,,No, kde začať. Vieš, Shuji je trocha iný ako ostatní. Väčšina z nás je z uličiek ako vy alebo z verejných domov, ale Shuji nie. Našli sme ho asi pred piatimi rokmi. Vtedy mal len šestnásť a bol závislý na drogách."
,,Drogy? Nevyzerá na to." Zamyslel sa na chvíľu Katsu.
,,Teraz už nie. Našli sme ho ležať polomŕtveho kúsok od nášho domu, v ktorom sme vtedy bývali s Yuichim. Vracali sme sa z nákupu. Skoro sme ho zrazili. Vzali sme ho k sebe a postarali sa o neho. Predávkoval sa. Prespal dva dni. Keď sa prebral, povedal nám, že nemá kam ísť a predávkoval sa schválne. Yuchi sľúbil, že sa o neho postará a poslal ho na veľmi drahé liečenie. Po pol roku ho pustili a odvtedy je stále s Yuichim. Kamkoľvek sa pohne, je stále s ním."
,,Nezdá sa mi, že by šlo len o vďačnosť alebo niečo také." Poznamenal Takeo potichu.
,,Tak to ani nie je." Zakrútil hlavou Isao. ,,Shuji ho miluje. Strašne ho miluje, ale Yuichi ho stále odmieta."
,,Ale veď ho stále hladí a díva sa na neho tak nežne." Takea to prekvapilo. Myslel si, že ich vzťah je rovnaký, aký majú oni s Katsuom.
,,No a tam je tá komplikácia. Yuichi ho má tiež rád, ale keď začal zachraňovať chlapcov, tak sa zaprisahal, že s nikým z nás nič mať nebude. Nechce nás využívať, aby sme si nemysleli, že sa mu tak musíme odvďačiť." Povzdychol si Isao smutne.
,,Ale veď to je hlúposť." Oponoval hneď Katsu. ,,Keď sa majú radi, tak to predsa nie je využívanie a ani vďaka."
,,To my vieme tiež." Ozval sa z ničoho nič Madoka, ktorý počúval príbeh opretý o dvere. Prešiel k pohovke a posadil sa k nim. ,,Všetci vieme ako veľmi po sebe prahnú, ale Yuichi o tom nechce ani počuť. Vidí to v inom svetle. Nechce s ním nič mať, ale nedokáže si odpustiť nežnosti k nemu. A Shuji sa proste naučil žiť s tým, že viac nedostane. Je šťastný aj za to málo."
,,Ako dlho to trvá?" Spýtal sa prekvapený Takeo.
,,Z Shujiho strany asi odjakživa a z Yuichiho ťažko povedať." Pokračoval zamyslene Isao. ,,Kým bol Shuji mladší, tak ho bral ako mladšieho brata, o ktorého sa musí starať, ale čím bol starší, tým viac sa Yuichiho pohľad menil. Nebol už taký starostlivý a bratský, ale stále viac nežnejší a láskyplnejší."
,,Nechápem, prečo nechce byť šťastný." Zakrútil neveriacky hlavou Katsu. ,,Ja by som to nedokázal."
,,On ale šťastný je. Má ho pri sebe a viac nepotrebuje." Pousmial sa Madoka.
,,To chápem, ale každý má svoje potreby. Nemyslíš?" Odvetil Takeo a chrbtom sa oprel o hruď blonďáčika, ktorý si ho majetnícky pritiahol do náručia.
,,Hm, to je fakt. Nikdy som ho s nikým nevidel." Zamyslel sa Madoka a Isao len mlčky prikyvoval. V ten moment vstúpil do izby Yuichi.
,,Madoka, ak chceme včas prísť do štúdia, musíme ísť." Všetci sa prekvapene otočili.
,,Už idem." Fialovovlások vstal a rozlúčil sa s ostatnými. ,,Vidíme sa neskôr."
,,Shuji, zostaň tu. Prídem potom po teba." Pohladil tmavovláska po vlasoch a venoval mu jemný bozk na čelo. Shuji s úsmevom prikývol a odišiel do svojej izby. Katsu sa viac pritúlil k Takeovi a nežne ho pobozkal do vlasov.
,,Som tak rád, že sme spolu." Zašeptal mu pri uchu, aby to počul len on a pohladil ho po dlani. Takeo sa pousmial a spokojne privrel oči. Len čo Madoka s Yuichim odišli, dvere sa znova otvorili a dovnútra vošli dvaja vysmiaty chlapci.
,,Isaooooooo!!!" Vykríkol malý asi deväťročný blonďatý chlapec a vrhol sa na bielovláska.
,,Ahoj Jun." Objal ho Isao a pohladil ho po chrbte. ,,Ako bolo v škole?"
,,Hrozne. Nikto ma tam nemá rád." Fňukol chlapec a trocha sa od neho odtiahol, aby sa mu zahľadel do sivých očí.
,,Ale no tak. Nepreháňaj." Usmial sa na neho bielovlások a pohladil ho po blonďavých vláskoch.
,,Vážne. Sú na mňa zlí." Ublížene našpúlil ústočka.
,,Čo sa stalo?" Otočil sa na staršieho tmavovláska, ktorý stál vo dverách.
,,Ale nič. Na telesnej mu vraj niekto povedal, že je drevo, lebo nechytil loptu pri volejbale." Zasmial sa mladík a prešiel k nim, aby Junovi prehrabol vlasy. Až potom sa otočil na nových mladíkov.
,,Ahojte. Ja som Ryuu." Predstavil sa s úsmevom a podal im obom ruku.
,,Ahoj. Ja som Takeo a toto je Katsu." Usmial sa na tmavovláska a rukou priateľsky potriasol. Jun sa prekvapene otočil.
,,Kto je to?" Zvedavo si premeriaval oboch chlapcov.
,,To sú nové prírastky do rodiny. Katsu a Takeo." Oznámil mu Isao a milo sa na neho usmial.
,,Ahoj. Veľmi ma teší." Prisadol si bližšie Takeo a pousmial sa.
,,A vy tu už zostanete?" Spýtal sa chlapec s iskričkami v očiach. Takeo s úsmevom prikývol. ,,A môžem s vami spať?" Nadšene sa prisunul bližšie k Takeovi a netrpezlivo čakal na odpoveď.
,,Jun!!!" Okríkol ho Isao. ,,Máš predsa svoju izbu."
,,Ale-" Chcel sa obraňovať blonďáčik.
,,Nie, Jun. Žiadne výhovorky." Upozornil ho prísne bielovlások. ,,Choď si urobiť úlohy. Prídem ti to skontrolovať." Chlapček s nadutými líčkami vyšiel nešťastne z obyvačky a zamieril k svojej izbe.
,,Nám by to nevadilo." Usmial sa Katsu na Isaa.
,,O to nejde. Skúša to na každého." Zakrútil hlavou Isao.
,,Isao, možno by si na neho nemal byť taký prísny." Vytkol mu tmavovlasý Ryuu a posadil sa k nemu.
,,Ryuu, ja viem, že bol v sirotinci zneužívaný, ale nemôže sa donekonečna báť sám v izbe. Musí sa naučiť samostatnosti." Povzdychol si starší a prehrabol si vlasy.
,,Ale má len deväť. Je to ešte dieťa." Oponoval mu tmavovlások.
,,Veď ja viem. Ach, dobre. Idem za ním." Povzdychol si a vstal, aby mohol nájsť Juna. Chvíľu na to do miestnosti vošiel hnedovlások s žiarivými zelenými očami. Prekvapene pozrel po osadenstve v miestnosti a usmial sa.
,,Vy ste nové šteniatka? Ja som Naoto." Predstavil sa hnedovlások a podišiel k nim.
,,Katsu a toto je Takeo." Potriasol mu rukou blonďák a hneď na to aj tmavovlások.
,,Teší ma." Usmial sa na nich Naoto a zahľadel sa na Ryua. ,,Kde je Yuichi? Potrebujem s ním niečo vyriešiť."
,,Stretol som ho, keď odvážal Madoku na fotenie. Vráti sa s ním asi o dve - tri hodiny." Odpovedal Ryuu a vstal. ,,Musím sa ísť učiť. Zatiaľ sa majte."
,,Počkaj. Idem aj ja." Zvolal na neho Naoto a otočil sa na mladíkov pred sebou. ,,Zvládnete to tu nie?"
,,Jasné." Prikývol Takeo. ,,Asi tiež pôjdeme do izby."
Jun
Ryuu
Naoto