YŠ - Shujiho trápenie 3.
Čiernovlasý mladík sa vo veľkej posteli zavrtel. Opatrne otvoril oči a zahľadel sa k budíku, ktorý ukazoval niečo po jednej poobede. Povzdychol si a zaboril tvár do vankúša. Pootočil hlavu, ale v posteli ležal sám. Sklamane hľadel na prázdnu stranu postele a premýšľal. V noci sa vyspal s Yuichim. Bolo to to najkrajšie, čo za svoj život zažil. Opatrne sa posadil na posteli. Nebolo to také hrozné. Nič, čo by nenapravil teplý kúpeľ. Vošiel do priestrannej kúpeľne a napustil veľkú rohovú vaňu. Zahľadel sa do zrkadla a zarazil sa. Na krku a kľúčnej kosti mu žiarili dva červené fliačiky. Prstami po nich jemne prešiel a pousmial sa. Bol to akýsi dôkaz toho, že sa mu to celé nesnívalo. Zastavil vodu a položil sa do nej. Bolo to neskutočne príjemné. Hlavou mu vírili chaotické myšlienky. Zmení sa teraz niečo? Aký bude teraz ich vzťah? Neurobil chybu, keď ho zviedol? Priveľa otázok, ale odpoveď žiadna. Miloval ho a to vedel na sto percent. Vedel aj to, že Yuichi ho tiež miluje. Povedal mu to. Dokázal mu to. Stále tam však svietilo jedno veľké ALE. Yuichiho zásady. Chlapec si povzdychol a pomaly vyliezol z vane. Osušil sa, obliekol biele plátené nohavice a bielu voľnú košeľu a vyšiel za slniečkom. Na pláži už šantili mladší chlapci. Ryuu, Jun, Naoto a Takeo hrali vojnu vo vode a Isao to natáčal na kameru. Daisuke s Yuutom a Seijim sedeli v tieni a popíjali nejaký farebný koktejl. Keitaro, Katsu a Madoka zas chytali bronz kúsok od nich na lehátkach. Yuichi však nikde nebol. Prešiel až k chlapcom do tieňa a posadil sa k Daisukemu. Ten ho objal okolo pliec a pritúlil si ho k sebe.
„Už som si myslel, že ani nevstaneš. Ty naša Šípová Ruženka.“ Usmial sa na neho. Shuji sa pousmial a pohľadom stále pátral po Yuichim.
„Ak hľadáš Yuichiho, tak ten ráno odišiel. Nastal nejaký problém vo firme a musel odletieť.“ Ozval sa Seiji a odpil si z pohára nejakej svetlozelenej tekutiny. Shuji prekvapene zamrkal a smutne sklopil hlavu. Odišiel.
„Nebuď smutný. Máš tu mňa.“ Mrkol na neho Daisuke a nežne sa pousmial. Čiernovlások zdvihol k nemu nešťastný pohľad a usmial sa.
„Ďakujem.“
Yuichi sedel v obývačke. Bolo tam zvláštne ticho. Chýbali mu jeho šteniatka a ten zvláštny ruch okolo nich. Nemal rád toto ticho. Deprimovalo ho a to bolo to posledné, čo teraz potreboval. Spal s Shujim a žralo ho to. Keď mu ráno volal jeden z viceprezidentov firmy, prišlo to v najlepšiu chvíľu. Nedokázal sa pozrieť Shujimu do očí. A teraz sedel sám na pohovke s fľašou whisky na stole a užieral sa, že bol taký zbabelý a jednoducho ušiel. Sklamaný sám sebou si povzdychol a vzal do ruky telefón. Vyťukal požadované číslo a priložil si ho k uchu.
„Ahoj. Čo by si rád?“ Ozval sa v telefóne známy hlas.
„Ahoj, Daisuke. Ako sa tam máte?“ Pousmial sa trocha smutne Yuichi.
„Parádne. Slniečko svieti, voda je teplučká a drinky ešte lepšie. Ale čo ty? Vrátiš sa za nami?“
„Zrejme už nie.“ Povzdychol si Yuichi. „Budem musieť zostať, ale vy si to užite. Daisuke, chcel som s tebou o niečom hovoriť.“
„Tak spusti.“
„Ja...Kúpil som ti byt v meste. Je to kúsok od agentúry.“
„Vážne? To si nemusel robiť. Našiel by som si nejaký podnájom.“ Ozval sa prekvapene mladší. „Ďakujem.“
„Nemáš zač. Vieš, je tu ešte jedna vec.“ Začal nervózne Yuichi. „No, to s Shujim...Myslel si to vážne?“
„Čo presne myslíš?“
„To s tým bývaním.“ Prehrabol si nervózne vlasy a povzdychol si. V telefóne bolo ticho. „Dai? Haló? Dai!“
„Počkaj chvíľku.“ Chvíľu bolo počuť len tlmené hlasy a tichý šuchot, kým sa znova ozval hlas mladšieho. „Už som tu. Musel som kúsok odísť.“
„Chápem.“ Prikývol si sám pre seba Yuichi.
„Tak, teraz k veci. Chceš ho od seba vážne odohnať?“ Spýtal sa mierne pohoršene mladík.
„Tak to nie je. Ja...Daisuke, ja nemôžem.“ Povzdychol si zúfalo Yuichi a potlačil slzy, ktoré sa mu do očí hrnuli.
„Čo sa medzi vami stalo?“
„Shuji ti niečo hovoril?“
„Nie, ale nie som slepý. On je celkom mimo a ty mi tu zúfalý voláš.“ Presne preto mal Daisukeho rád. Vždy jednal priamo a videl veci, ktoré iným unikali. „Tak? Čo sa deje?“
„Dai, ja som spravil obrovskú chybu.“ Povzdychol si znova Yuichi.
„Akú chybu? O čom to hovoríš?“
„Ja...Shuji a ja...Ja neviem ako sa to stalo.“ Začal pomaly vysvetľovať. „Veľa som pil a po rozhovore s tebou som pil ešte aj na izbe. Zaspal som a prišiel on. Nemalo sa to stať.“ Emócie, ktoré v sebe držal a miera alkoholu, ktorú mal v krvi mu rozviazali jazyk a zároveň uvoľnili slzy, ktoré si konečne našli cestu von.
„No tak, Yuichi, upokoj sa.“ Snažil sa ho mladší skľudniť.
„Daisuke, ja...On je tak krásny a nedokázal som povedať nie. Chcel som. Prisahám, že som chcel, ale nešlo to. Ja som sa s ním vyspal.“ Skryl si tvár do dlane a smutne sa usmial. „A bolo to to najkrajšie, čo som kedy zažil.“
„A kde je potom problém? Miluješ ho, to predsa všetci vieme, tak prečo to odmietaš?“ Snažil sa mu mladší dohovoriť. V telefóne sa ozval vzlyk.
„Veľmi dobre vieš prečo. Nechcem, aby ste si mysleli, že týmto spôsobom sa mi musíte odvďačovať. Nerobím to kvôli tomu, aby som mal hračky na nudné dni.“ Z druhej strany sa ozval povzdych.
„Yuichi, teraz ma veľmi dobre počúvaj.“ Začal pevne mladík. „Sme u teba všetci už pár rokov a všetci ťa máme radi. Nikdy v živote nás ani v najhoršom sne nenapadlo, že by sme ti mali platiť sexom alebo, že by si to ty sám chcel.“
„Ja viem.“ Povzdychol starší smutne.
„Tak prečo si to stále myslíš? Shuji ťa má rád a ty jeho. Každý z nás to veľmi dobre vie a praje vám to, tak sa prestaň trápiť týmito hlúposťami.“ Ticho. Bolo počuť len pravidelný dych a sem tam nejaký vzlyk.
„Daisuke, ale ja nemôžem. Asi by bolo lepšie, ak by Shuji býval s tebou.“
„Prečo?“
„Potrebujem od neho chvíľu odstup. Musím sa nejak pozbierať a s tebou mu bude lepšie ako u mňa.“ Hovorilo sa mu to neskutočne zle, ale tak to proste cítil. Daisuke si ťažko povzdychol. Nevedel, čo má robiť.
„Dobre. Vezmem ho k sebe, ale uvedomuješ si, ako veľmi mu ublížiš?“
„Bude to pre neho ťažké, ale verím ti. Ty ho z toho dostaneš.“
„Yuichi, podľa mňa robíš najväčšiu chybu svojho života, ale ako myslíš.“
„Ja viem.“ Znova si povzdychol a nalial si znova do pohára. „Všetko zariadim. Keď priletíte, na letisku vás bude čakať Yuno a odvezie vás do bytu.“
„Dobre. Predpokladám, že mu to mám povedať ja.“
„Bol by som ti vďačný. Ale nehovor mu, že vieš, čo sa medzi nami stalo.“
„Okey. Dúfam, že si to ešte rozmyslíš.“
„O tom pochybujem. Premýšľam o tom už veľmi dlho. Ďakujem a užite si to tam ešte. Mám vás rád.“ Pousmial sa nešťastne a upil z pohára.
„Veď aj my teba. Maj sa a nerob tam hlúposti.“ Zasmial sa mladík.
„Neboj sa. Ahoj.“
„Ahoj.“ Potom sa v telefóne ozvalo už len pípanie. Yuichi sa oprel a zničene si povzdychol. Odpil z pohára a položil ho na stolík. Musel ho poslať preč. Zničil by ich oboch. Bolo to podľa neho správne rozhodnutie. Chvíľu váhal, ale nedokázal by sa mu pozrieť do očí. Ľahol si na pohovku a vyčerpaný plačom a alkoholom zaspal nepokojným spánkom.
Daisuke sa vracal k ostatným, ktorí sa dobre bavili. Posadil sa vedľa Shujiho a nasadil dokonalý úsmev.
„Kto ti volal?“ Spýtal sa hneď Seiji.
„Yuichi. Pozdravuje vás a odkazuje, že vás má rád a máte si ešte užiť dovolenku.“
„Vráti sa?“ Ozval sa pre zmenu Katsu. Daisuke zavrtel hlavou.
„Nie. Nastali nejaké problémy vo firme, ktoré musí riešiť on sám.“ Shuji v tú chvíľu posmutnel. Vedel, že sa niečo také stane. Čo si vôbec myslel? Že sa mu Yuichi hodí okolo krku a budú naveky šťastní? Hlúposť. Spal s ním len preto, že ho k tomu donútil. Vedel to a ľutoval to. Daisuke ho pohladil po rozpustených dlhých vlasoch.
„Zlato, nebuď taký nešťastný. Sme predsa na dovolenke.“
„Ja viem.“ Povzdychol si mladší a pousmial sa.
„Ak chceš, budem spať s tebou, aby si sa nebál sám v chatke. Čo povieš?“ Usmial sa na neho povzbudivo. Shuji šťastne prikývol.
„Ďakujem.“
„Za nič. Isao to s Junom zvládne aj sám.“
Spať išli dosť neskoro. Daisuke ležal na posteli a premýšľal, ako Shujimu povedať, že sa sťahuje k nemu. Čiernovlasý mladík vyšiel z kúpeľne a uterákom si sušil vlasy. Oblečené mal len pyžamové nohavice. Odhodil uterák na prútené kreslo a prešiel k posteli.
„Shuji, musím ti niečo povedať.“ Ozval sa trochu nervózne svetlovlasý. Shuji k nemu prekvapene pozrel.
„Áno?“
„No, Yuichi mi kúpil byt v meste. Vraj kúsok od našej agentúry.“
„To je skvelé.“ Usmial sa Shuji smutne. Tušil, čo mu Daisuke povie.
„Chce, aby si sa ku mne presťahoval. Ja to chcem tiež, ale nebudem ťa nútiť.“ Shuji si povzdychol.
„Dobre. Rád sa k tebe presťahujem.“ Usmial sa na staršieho, ale Daisuke videl ten smútok v očiach. Nepovedal však nič. Nemohol. Jemne prikývol a zhasol lampičku na nočnom stolíku. Shuji si ľahol a prikryl sa. Daisuke urobil to isté. Po chvíli sa otočil k Shujimu, ktorý k nemu ležal chrbtom a všimol si, že sa jemne klepe. Vedel, že plače. Čakal to. Prisunul sa k nemu a pevne ho objal.
„Pšš, to bude dobré.“ Presne to v tú chvíľu Shuji potreboval. Žiadne hlúpe otázky a dotazy. Len pevné objatie a nežné pohladenie. Trvalo pár sekúnd, než sa natočil k svojmu kamarátovi a pevne ho objal okolo krku. Vtedy sa rozplakal naplno.
Komentáre
Prehľad komentárov
Plne súhlasím so Stellou S-E. Viem, že nechce Yuichi porušiť svoje zásady, ale keď naozaj miluje Shujiho tak by nemal brať ich spoločnú noc ako chybu, pretože to, že poslal Shujiho bývať k Daisukemu Shujiho zničilo, ale keby sa dozvedel, že tú noc berie ako chybu tak to by ho odrovnalo úplne. Zásady sú dobrá vec, ale nie vtedy keď kvôli nim prídeš o to najdrahšie v živote. Prosím ubaľte niekto Yuichimu poriadnu šupu nech sa mu v tej gebeni rozsvieti. No i tak sa neviem dočkať pokračovania :)
:)
(Neferet, 2. 9. 2013 16:57)Yuichi je u mňa proste taký :) keby tie zásady nemal, tak by to nebol on :)
...
(Stella S-E, 29. 8. 2013 15:04)Sice mám Yuichiho ráda, ale teď si prostě musím někde vybít, to frustrovaní...Yuichi, ty jeden zásadovej imbecile, tím že ho pošleš pryč, tak všechno zničíš, tahle nic nevyrešíš...dobře už jsem klidná, aspoń trošku xDDD jinak povedený dílek..doufám že ti dva, nebo spíš Yuichi, najdou cestu k tomu aby byli spolu :)
:D
(Neferet, 29. 8. 2013 15:44)kľudne si vybi na ňom zlosť :D bez problémov :D však on si to v podstate zaslúži :D
...
(Lilia, 1. 9. 2013 13:48)