YŠ - Daisukeho túžba 2.
„Výborne, Daisuke! Zostaň tak chvíľu! Madoka, natoč sa trochu bokom! Skvelé!“ Ozývalo sa štúdiom pri fotení. Fotograf sa vyžíval v zachytávaní ich póz a pokrikoval po nich. Po dlhej dobe to bol konečne Daisuke, na akého bol zvyknutý. Mali týždeň do rozbehnutia kampane a práve fotili posledné snímky. Kano u Daisukeho býval už viac ako tri týždne. Doma sa však veľmi nestretávali. Kano mal večne nejaké stretnutia ohľadom novej kampane a Daisuke lietal z jedného fotenia na druhé. Väčšinou sa stretávali len večer. Dali si na balkóne spolu kávu alebo čaj, chvíľu sa porozprávali o hlúpostiach a šli si ľahnúť. Bol to akýsi nepísaný rituál, na ktorý si za tých pár dní obaja zvykli.
„Boli ste výborní. Ďakujem za spoluprácu.“ Usmial sa na všetkých fotograf a Madoka s Daisukem si konečne vydýchli. Daisuke sa otočil k stolu s občerstvením, kde stáli Shuji s Kanom. Kano sa na neho usmial, ukázal mu palec nahor a ďalej sa spokojne napchával čokoládovou šiškou. Daisukeho to rozosmialo. Niekedy sa správal ako malé nevychované dieťa, ale to bol proste Kano. Veselý, živý a nevyspytateľný. Nikto nikdy nedokázal určiť, čo v tej chvíli čiernovlások urobí. A to bolo to, čo všetkých na ňom priťahovalo. Tá spontánnosť, ktorá mnohým chýbala. Mladík nad tým len zakrútil hlavou a odišiel sa prezliecť. Na dnes mal už voľno. Rozhodol sa navštíviť ostatné šteniatka. Predsa len tam dlho nebol a začínali mu tí šialenci chýbať. Sem tam sa u neho ukázal Isao s Yuutom a malým Junom, ale ostatných nevidel už pár týždňov. Zaparkoval pred vchodom a s úsmevom vbehol do vily.
„Daisukeeeee!!!“ Ozval sa výkrik a hneď vo dverách sa na neho zavesilo čosi malé, vysmiate a blonďaté.
„Ahoj, zlatíčko. Prečo nie si v škole?“ Zdvihol si malého Juna do náručia a prehrabol mu vlasy. Až vtedy si všimol chlapcov červený nos a líčka. Zrejme od horúčky.
„Som chorý. A Isao je na mňa zlý.“ Fňukol chlapček nešťastne a popotiahol nosom.
„A prečo je na teba zlý?“ Spýtal sa zvedavo Daisuke a pomaly sa presúval aj s chlapcom v náručí do kuchyne.
„Nechce ma pustiť von. Vraj musím ležať v posteli.“ Povzdychol si nešťastne blonďáčik.
„Ale to má Isao pravdu.“ Zamračil sa na neho starší. „Musíš ležať v postieľke. Inak nevyzdravieš.“
„Ale ja sa chcem ísť vonku hrať.“ Zamračil sa pre zmenu chlapček a nepekne zakašľal.
„Jun! Kde máš byť?!“ Ozval sa z kuchyne krik. Isao sa mračil ako boh pomsty. „Okamžite ľahnúť!“
„Ja nechcem.“ Fňukol maličký a viac sa nalepil na Daisukeho.
„Ahoj, Isao.“ Pozdravil ryšavý mladík a chápavo sa usmial.
„Ahoj, Dai.“ Pozdravil s úsmevom bielovlások a prešiel až k nemu. „Už neviem ako ho mám udržať v posteli. Má horúčky. Musí ležať.“ Povzdychol si starší a zakrútil hlavou.
„Ja ho uložím.“ Pousmial sa Daisuke a aj s chlapcom odišiel k jeho izbe. Tam ho uložil do postele a posadil sa k nemu.
„Musíš ležkať. A keď budeš dobrý a uzdravíš sa, vezmem ťa na výlet.“ Usmial sa na neho nežne. Chlapček spozornel.
„Výlet? Kam?“
„No, to ešte neviem, ale niečo vymyslím. Ale musíš poslúchať Isaa a pekne ležať.“ Upozornil ho a prehrabol mu vlásky.
„A môže ísť s nami aj Kano?“ Spýtal sa zvedavo. „Mám ho rád. Nosí mi čokoládu. Takú s orieškami.“ Usmial sa chlapček veselo. Daisukeho to rozosmialo.
„Ak budeš poslúchať, tak áno. Môže.“ Jun okamžite začal horlivo prikyvovať a viac sa zababušil do perín. Daisuke sa znova rozosmial.
„Dobre, ty strašidlo. Teraz pekne spi.“ Naposledy mu prehrabol vlasy a vyšiel z izby von. Vošiel do kuchyne, kde sedel Isao a pil čaj. Usadil sa vedľa neho a usmial sa.
„Už bude ležať. Uplatil som ho trochu.“ Isao pozdvihol obočie.
„Uplatil?“
„Sľúbil som mu výlet, ak bude pekne ležať.“ Isao sa rozosmial.
„Že ma to nenapadlo skôr. Ty jediný si to s ním vždy vedel.“
Bolo niečo po deviatej večer, keď sa Daisuke vrátil domov. Nechcel sa toľko zdržať, ale keď sa Ryuu s Naotom vrátili zo školy, pomáhal im s učením a nakoniec zostal aj na večeru. Potichu vošiel do bytu a zahľadel sa k balkónu. Bol pootvorený. Prešiel až k nemu a nakukol von. Kano spokojne fajčil opretý o stenu a usmieval sa. Na parapete boli dva hrnčeky so zeleným čajom.
„Ahoj. Si tu už dlho?“ Vyšiel s úsmevom na balkón mladší a vzal jeden z hrnčekov. Čaj bol ešte teplý.
„Ahoj.“ Otočil sa na neho s úsmevom tmavovlások. „ Ani nie. Pred chvíľou som prišiel. Musel som vybaviť ešte nejaké papiere. Myslel som, že skôr tu budeš ty.“
„Bol som pozrieť chalanov vo vile.“ Oprel sa vedľa neho a odpil si. Spokojne privrel oči.
„Ako sa majú?“ Vyzvedal starší a odhodil ohorok z balkóna. Taktiež vzal hrnček a odpil z neho.
„Hm, celkom fajn, len malý Jun je chorý. Nevedia ho udržať v posteli. Musel som ho uplatiť výletom, aby tam ostal.“ Rozosmial sa ryšavý mladík. Kano ho nasledoval.
„Je fakt, že je to taká malá potvorka. Rozmaznávate ho.“
„A koho iného, ak nie jeho? Je to náš miláčik.“ Uculil sa nadšene Daisuke a zahľadel sa na Kana. Ten mu pohľad opätoval. Úsmev im obom zmrzol na tvári. Len tak na seba hľadeli a premeriavali sa. Kano sa k nemu tvárou priblížil. Čakal na Daisukeho reakciu. Ten však iba nehybne stál a stále hľadel do jeho očí. Kano sa odvážil priblížiť ešte viac, ale pár milimetrov od Daisukeho pier ho zastavila mladšieho ruka na hrudi. Trocha sa odtiahol a zahľadel sa na jeho sklonenú tvár.
„Asi...asi by sme si mali ísť ľahnúť.“ Zašeptal Daisuke potichu. Stále mal ruku položenú na Kanovej hrudi a cítil, ako rýchlo mu bije srdce. To jeho na tom nebolo inak. Pohľad mal však stále sklopený k zemi. Kano si nešťastne povzdychol.
„Asi by sme mali.“ Prikývol nakoniec a jemne zovrel Daisukeho ruku na svojej hrudi. „Daisuke...“ Chcel niečo povedať, ale bol okamžite prerušený. Mladší rýchlo vytrhol svoju ruku a odtiahol sa.
„Dobrú noc, Kano.“ Zašeptal a zmizol z balkóna ako najrýchlejšie vedel. Vbehol do svojej izby a hodil sa na posteľ. Srdce mu splašene bilo. Čo sa to tam teraz stalo? Už dávno sa mu také niečo nestalo. Chcel to urobiť. Tak veľmi ho chcel pobozkať, ale spanikáril. Nedokázal si svoje správanie vysvetliť. Spoza dverí sa ozvali kroky. Zastavili sa pri jeho dverách, ale nakoniec pokračovali ďalej do kúpeľne. Potom už iba začul spustenie sprchy. Vedel, že sa niečo zmenilo. To ako sa Kano na neho díval. To ako sa on sám na Kana díval. Už dávno sa necítil tak príjemne ako v jeho spoločnosti. Ich spoločné večeri na balkóne sa stali samozrejmosťou. Niekoľko krát sa pristihol pri tom, ako myslí na to, že večer bude konečne s ním a to ho desilo. On predsa miloval Shujiho. Nemohlo sa stať, že sa behom troch týždňov dokázal zamilovať do niekoho iného. Počas myšlienok sa nejakým spôsobom presunul pred dvere do kúpeľne. Držal kľučku a premýšľal. Ak vojde, nebude cesty späť. A chce vôbec cúvnuť? Sám si predsa povedal, že by sa mal posunúť ďalej. A Kano je možno šanca. Šanca byť šťastný. Potichu dvere otvoril, vošiel a rovnako potichu ich znova zavrel. Za mliečnym sklom sa rysoval Kanov vypracovaný chrbát a ramená. Daisuke nasucho prehltol. Bola to posledná kvapka. Už to nebolo o tom, že nechcel cúvnuť. V tej chvíli už cúvnuť proste nedokázal. Pomaly sa vyzliekol a prešiel k sklu sprchového kútu. Dotkol sa ho rukou v mieste, kde mal zrejme Kano lopatky a jemne po ňom prešiel. Starší si ho ešte stále nevšimol. Daisuke pomaly odsunul sklenené dvere. Kano si to v tú chvíľu uvedomil. Neotočil sa však. Strnulo stál a čakal, čo mladší urobí. Klamal by, keby tvrdil, že ho Daisukeho odmietnutie ani trochu nesklamalo. Mladší znova dvere zasunul a postavil sa za tmavovláska. Opatrne zdvihol ruku a položil ju pomaly na staršieho bok. Jemným pomalým hladením sa dostal až k vypracovanému bruchu a prstami skúmal svalstvo. Viac sa k nemu zozadu pritisol a venoval mu motýlí bozk na krk. Kano sa zachvel. Dlaň položil na jeho ruku na svojom bruchu.
„Prečo to robíš?“ Zašeptal roztúžene a naklonil hlavu na bok, aby mal mladší lepší prístup ku krku. Daisukeho fascinovala tá hra svalov pri každom Kanovom pohybe. Perami jemne prešiel cez krk až k jeho uchu.
„Nechceš to?“ Zašeptal mu do neho a jemne zahryzol do lalôčka. Kano neudržal tiché vzdychnutie.
„To ty to nechceš. Na balkóne si mi to dal jasne najavo.“ Zašeptal k nemu a pohladil ruku, ktorá stále spočívala na jeho bruchu. Daisuke sa zarazil. Mierne sa odtiahol a povzdychol si.
„Možno máš pravdu.“ Odtiahol sa úplne a chcel odísť, ale zarazila ho Kanova ruka, ktorá si ho pritiahla do náručia. Daisuke sa zavŕtal pohľadom do jeho hrude, po ktorej stále stekali kvapôčky vody. Tmavovlások vzal jeho bradu do prstov zdvihol ju. Prinútil tým mladšieho, aby sa mu zahľadel do očí.
„Ja som nepovedal, aby si odišiel.“ Pohladil ho po tvári a iba na neho túžobne hľadel. Chcel, aby mladší urobil prvý krok. Nechcel si nič vynucovať. Daisuke na neho prekvapene pozeral a premýšľal. Už nemal čo stratiť. Omotal staršiemu ruky okolo bokov a tvárou sa priblížil k jeho perám. Tesne pred nimi sa však zastavil.
„Prečo o tom toľko premýšľaš?“ Zašeptal k nemu tmavovlasý a pohladil ho po chrbte. Daisukeho prekvapila tá otázka. Kano mal pravdu. Priveľmi premýšľal. Zavrtel hlavou a konečne urobil to, po čom obaja v ten moment prahli. Spojil ich pery v jemnom a precítenom bozku. Už dávno zabudol na ten skvelý pocit. Na tú slasť, ktorá môže prameniť z jediného bozku. Kano si ho privinul k telu ešte viac a prehĺbil bozk. Nebol však príliš hrubý, aby mladíka nevyplašil. Nevedel, ako ďaleko chce zájsť. Jemne ho hladil po chrbte a nenápadne sa presúval nižšie. Pohladil ho po zadočku a jemne ho v dlani zovrel. Daisuke do bozku jemne vzdychol. To Kana popohnalo trochu ďalej. Miernym tlakom donútil mladšieho, aby sa oprel o kachličkovú stenu sprchového kútu a natlačil sa na neho. Ich bozk sa stával vášnivejším a naliehavejším. Príjemne teplá voda im stále zmáčala rozhorúčené telá. Tmavovlasý na chvíľu prerušil bozk a snažil sa čo najrýchlejšie nabrať do pľúc vzduch. Díval sa do Daisukeho karamelových očí, ktoré sa v tú chvíľu nádherne lesky. Pohladil ho po líci a skúmal pohľadom každý milimeter jeho tváre. Bol pre neho stelesnením anjela. Tak nádherný. Tak krehký. Tak nevinný. Proste dokonalý. S úžasom pozoroval kvapku vody, ktorá sa plynulým pohybom presúvala po jeho brade a cestovala ďalej po jeho štíhlom krku. Perami ju nasledoval. Nežnými bozkami pokrýval jeho tvár a pomaly sa presúval na jeho krk. Tak strašne ho chcel, ale nechcel to unáhliť. Daisuke sa nezmohol na nič iné, než tíško kňučať pod jeho rukami. Chvel sa a potichu vzdychal. Bolo to pre neho niečo, čo už dávno zabudol. Prudko sa nadýchol, keď sa starší dostal až k jeho bradavkám. Kano sa pomaly presúval na kolená. Maznal sa s mladšieho pokožkou a obdarúval ju tými najnežnejšími dotykmi, aké dokázal. Pár motýlích bozkov na slabiny. Rukou prešiel mladšieho erekciu a pousmial sa, keď sa v jeho mokrých vlasoch objavila jeho ruka. Jazykom prešiel od koreňa až k špičke a jemne ho vsal do úst. Daisuke v tú chvíľu zabudol aj dýchať. Kano bol v tom, čo robil, výborný. Nečakal by to od neho. Zovrel jeho vlasy vo svojej ruke a snažil sa znova naučiť dýchať. Kano postupne zrýchľoval. Cítil, že mladší je už na pokraji a preto po chvíli prestal. Znova sa postavil a prisal sa na jeho pery. Daisuke mu okamžite bozky začal vášnivo opätovať. Starší ho pohladil po stehne a donútil ho nohu zdvihnúť a omotať mu ju okolo boku. Bozky presunul na jeho krk a premýšľal, čo by použil miesto lubrikantu. Nakoniec sa natiahol pre sprchový gél na poličke. Vytlačil si trochu na prsty a vrátil ho späť. Znova sa prisal na mladšieho ústa a prstami doputoval k jeho otvoru. Chvíľu ho len jemne trel, kým sa jedným článkom pretlačil dovnútra. Daisuke do bozku prudko vydýchol. Snažil sa uvoľniť, v čom mu značne pomáhala druhá Kanova ruka, ktorá sa začala znova venovať jeho erekcií. Netrvalo dlho a ucítil v sebe aj druhý prst. Kano šikovným spôsobom trafil jeho prostatu a on sa so vzdychnutím prehol v chrbte. Starší sa snažil rýchlo uvoľniť mladšieho svaly. Sám už pociťoval čoraz väčšiu potrebu si ho vziať. Len na moment pridal tretí prst, kým ich všetky vytiahol. Daisuke bol už skoro ako bábka. Tmavovlások si ho vyzdvihol do náručia a donútil ho omotať nohy okolo jeho pásu. Mladšieho ruky mu pristáli okolo krku. Vášnivý bozk, rýchly príraz, hlasný výkrik. Chvíľu sa len lepili jeden na druhého a snažili sa vydýchať ten slastný pocit, keď sa konečne spojili. Po dostatočnom prísune kyslíku sa starší začal pohybovať. Najprv pomaly a opatrne. Neskôr však začal prírazy zrýchľovať. Sprchou sa ozývali iba slastné vzdychy. Daisuke sa presunul jednou rukou na svoje vzrušenie. Pár rýchlych pohybov a s výkrikom sa prehol v chrbte. Celý v Kanových rukách zvláčnel. Ten z neho vykĺzol a položil ho nohami na zem. Otočil ho čelom k stene a pohladil ho po boku.
„Vydrž, prosím, ešte chvíľku.“ Zašeptal mu do ucha a znova do neho prenikol. Daisuke mu len rýchlo prikývol a privrel oči. Pár tvrdých prírazov a Kano sa so slastným výdychom urobil priamo do jeho vnútra. Oprel sa o mladšieho chrbát a aj s ním klesol na kolená. Obaja sa snažili vydýchať práve prežitý orgazmus. Tmavovlások z neho vystúpil a objal ho odzadu okolo pliec. Len tam ticho sedeli a dýchali. Po chvíli vzal starší špongiu a začal Daisukeho opatrne umývať. Keď bol hotový a so svojou prácou spokojný, otočil si mladíka k sebe a zahľadel sa mu s úsmevom do očí. Venoval mu nežný bozk na nos. Daisuke sa na neho unavene usmial.
„Poď. Pôjdeme si ľahnúť.“ Zašeptal k nemu starší a postavil sa aj s ním. Vypol vodu a vyšiel zo sprchy. Rýchlo sa osušil a prešiel k mladšiemu, ktorý sedel na vani. Vyzeral, že každú chvíľu zaspí. Kano k nemu prešiel a s pobaveným úsmevom ho osušil. Unavený mladík mu prišiel neskutočne rozkošný. Postavil ho na nohy a oprel si ho o seba. Nahý s ním vyšiel na chodbičku a zamieril k mladšieho izbe. Uložil ho do postele a prikryl ho perinou. Daisuke sa zababušil až po uši a hľadel unavene do tmavých očí tmavovláska. Nadvihol perinu a usmial sa. Kano sa pousmial a ľahol si k nemu. Oboch ich poriadne prikryl a pritiahol si mladíka do náručia. Ten sa k nemu stúlil a spokojne vydýchol. Na jeho čelo dopadol nežný bozk.
„Dobrú noc.“ Zašeptal starší a spokojne zavrel oči. Daisuke sa usmial.
„Dobrú noc.“
Komentáre
Prehľad komentárov
To bylo zajímavé 8) Těším se na pokračování :)
.o.
(Fusee, 1. 2. 2014 12:56)
Yuichiho štěňátka mám hodně ráda :-D už se těším na další dílek :D
:)
(Neferet, 1. 2. 2014 17:02)veľmi ma teší, že sa ti to páči :) dúfam, že ťa nesklamem a bude sa ti to páčiť naďalej :)
Kawaii^^
(Frux, 8. 2. 2014 0:13)