Láska k hriechu - Prológ
V jednom nemenovanom meste, na jednej nemenovanej ulici sa nachádzala nádherná honosná biela vila. Okolo nej bol obrovský pozemok, ktorý bol očividne udržiavaný veľmi schopným, ale určite veľmi drahým záhradníkom. Nikto nikdy nevidel obyvateľov vily osobne. Len sem tam videli, ako z brány vychádzajú drahé autá s dymovými sklami. Kolovali kdejaké klebety, ale nič sa ani z ďaleka nepribližovalo pravde. Nikoho by predsa nenapadlo, kto tam skutočne žije.
„Taida, zdvihni ten svoj zadok a zmizni z mojej izby!“ Kričal červenovlasý mladík s čiernym ombré na vlasoch po modrovlasom chlapcovi, ktorý mu okupoval posteľ. Taida len lenivo zdvihol hlavu a zahľadel sa na rozhnevaného chlapca.
„Buď ticho, Nesu. Nevidíš, že odpočívam?“ Upozornil ho a rovnako lenivo ako hlavu zdvihol, ju znova položil do perín. Červenovlások už bol hnevom červený až za ušami.
„Ty lenivý idiot! Ja ťa raz zabijem!“ S tými slovami a extrémnym tresnutím dverí vypochodoval z izby. Bolo mu jasné, že s tým lenivcom nepohne ani o centimeter. Rozzúrene vbehol do kuchyne a posadil sa na stoličku. Na stole vedľa neho pristál veľký podnos s čokoládovou tortou. Na stoličku dopadol chlapec s tmavo-ružovými vlasmi a s chuťou sa pustil do sladkého pokrmu.
„Kto to bol tentokrát?“ Mrkol po Nesuovi ružovovlasý chlapec. Nesu hnevom sčervenal ešte viac.
„Ten lenivý magor sa rozvaľuje v MOJEJ posteli!“ Zakričal na celý dom červenovlasý chlapec.
„Nekrič, Nesu. Rozčuľuje ma to.“ Ozval sa od dverí mladý muž s dlhými fialovými vlasmi.
„Ale, Kiburi...“ Chcel oponovať rozčúlene mladík, ale bol prerušený ďalším nepríjemným hlasom.
„Má pravdu. Si hlučný.“ Chlapec s dlhými blond vlasmi si prešiel až k linke a posadil sa na ňu.
„Ty sa neozývaj, Avareco! Ty nie si nič viac než lakomý hajzel!“ Zavrčal nepriateľsky Nesu.
„Závidíš mu?“ Rozosmial sa pre zmenu zelenovlasý chlapec, ktorého prilákal hluk. Posadil sa vedľa ružovolasého, ktorý sa ládoval pre zmenu akousi karamelovou tyčinkou. „Craos, kde to jedlo dávaš? Tiež by som chcel mať tvoj apetít a nepribrať ani kilo.“ Povzdychol si.
„Envy, nezačínaj zase.“ Upozornil ho fialovovlasý a zazrel po ňom.
„Už som ticho. Mať tak tvoju chladnú masku, Kiburi.“ Povzdychol si znova zelenovlások. Kiburi si len nezaujato odfrkol a odišiel z miestnosti. Nemal náladu na výlevy malých chlapcov. Nezaujímal sa o to. Hrdo kráčal chodbou a vzdaľoval sa od hluku v kuchyni, ktorý neustával.
„Čo sa to tam deje?“ Ozval sa pobavený hlások od jedných z dverí. Kiburi sa otočil a pousmial sa. Z dverí vykukovala hlava mladého asi osemnásťročného chlapca s dlhými krvavočervenými vlasmi a neskutočne príťažlivou tvárou.
„Taida asi zase spí v Nesuovej izbe. Však ho poznáš.“ Objasnil mu fialovovlasý a podišiel k nemu. „Ale čo ty, Ranku. Kde si bol celú noc?“ Červenovlasý chlapec sa zmyselne usmial.
„Plnil som si svoje povinnosti, Kiburi. Som totižto snaživý ako včelička.“
„Skôr ako králik.“ Zasmial sa fialovovlasý. „Nepreháňaj to.“ Mladík mykol plecami a usmial sa. Priblížil sa ku Kiburovi a obtočil mu ruky okolo pásu. Boli rovnako vysoký a preto mu hľadel priamo do očí.
„Nemôžem za to, že som neodolateľný.“ Zašeptal k nemu. Kiburi sa usmial a mladíka od seba odtiahol.
„Nefandi si. Mňa by si nikdy nedostal.“ Ranku sa zamračil.
„Keby si nebol jedným z nás, tak podľahneš.“ Starší sa zase len zasmial.
„Hm, to je fakt.“ Chytil mladíka za bradu a pritiahol si ho bližšie. „Veď kto by odolal rodenej zmyselnosti a kráse.“ Zašeptal k nemu a oddialil sa. „Ale, chvalabohu, som voči tebe imúnny. A to nezmeníš.“ Otočil sa na päte a odišiel do svojej izby.
„Ranku, Ranku.“ Povzdychol si niekto na chodbe. Červenovlasý sa obzrel a usmial sa na modrovlasého mladíka, ktorý práve vyšiel z Nesuovej izby. „Kedy konečne pochopíš, že sa namáhaš zbytočne. Nikdy nikoho z nás nedostaneš. Je to únavné.“ Zívol si značne znudený Taida.
„Ale mňa to baví. A poniektorých v tomto dome očividne tiež.“ Usmial sa Ranku a oprel sa o dvere. „No tak, Taida. Nehovor, že by si si nedal povedať.“ Oslovený si ho mlsne prezrel a oblizol si pery.
„Hm, možno aj dal. Pokiaľ by som nemusel nič robiť.“ Červenovlások podišiel až k nemu a pohladil ho po hrudi.
„Stačilo by, aby si len ležal. Urobil by som ti to ako nikto predtým.“ Na znak svojich slov si chtivo prešiel jazykom po perách. Taida sa usmial. Áno. Ranku bol nádherný, zmyselný a dokonalý po každej stránke, ale nikto z nich by si s ním nikdy nezačal. Všetci totiž veľmi dobre poznali následky.
„To by bolo vynikajúce. Až mi je ľúto, že to nejde.“ Pohladil ho po tvári Taida a vzdialil sa. Ranku sa usmial.
„Ak by si chcel zmeniť názor, stačí povedať.“ Zašiel do izby. Taida nad tým len zakrútil hlavou. Nikdy by svoje rozhodnutie nezmenil. Nikto z nich. Zišiel pomaly do kuchyne a lenivo sa zavesil na plecia zelenovlasého.
„Som unavený.“ Zašeptal k nemu.
„Ty malá modrovlasá krysa!“ Rozohnil sa zase Nesu, keď začul jeho zašeptanie. „Ako môžeš byť unavený, keď si sa doteraz váľal v mojej posteli!?“ Zelenovlások si len povzdychol.
„A je to tu zase.“ Ako on veľmi závidel ľuďom, ktorý nemuseli znášať toto ukričané stvorenie.
Sedem mladíkov. Sedem odlišných pováh. Sedem pekelných pokušení. Sedem smrteľných hriechov.
Komentáre
Prehľad komentárov
Vyzerá to zaujímavo a pútavo. Som zvedavá, ktorý z nich predstavuje aký hriech. Dvoch už viem a ich hriechy zodpovedajú aj ich povahám. Som zvedavá na ostatných. Teším sa na pokráčko :)
Re: Re:)
(Lilia, 7. 10. 2013 19:01)Takže som si to prečítala ešte raz. Ak som to správne odhadla tak Taida predstavuje lenivosť, Ranku smilstvo, Nesu hnev, Craos obžerstvo, Avareco lakomstvo, Kiburi pýchu a Envy závisť. Aspoň mi to tak vychádza keď som si to druhý krát prešla tak som objavila akési náznaky toho kto čo predstavuje. Ale pri niektorých nie som si istá.
Re:)
(Neferet, 7. 10. 2013 20:28)prekvapila si ma :D všetko správne :D dostávaš jednotku s hviezdičkou :D
...
(Lilia, 6. 10. 2013 18:09)