Láska k hriechu - Kapitola prvá
Sedem krásnych mladíkov vošlo do dverí vychýreného klubu s menom Sango. Chodili tam pravidelne a personál ich už veľmi dobre poznal. Ich príchod upútal pozornosť všetkých hostí. Každý ich pohyb bol ladný, každý pohľad odzbrojujúci a každý úsmev zmyselný. Tí, ktorí ich videli po prvý krát, žasli a vyzvedali od ostatných o koho ide. Avšak ani oni nevedeli, kto vlastne sú. Boli tajomní a preto priťahovali toľko pozornosti. A oni si tú pozornosť náležite užívali. Bola to v podstate ich práca. Museli zaujať. Posadili sa do boxu, ktorý mali rezervovaný a hneď sa k nim prihnal čašník. Každý z nich si objednal a rozhliadali sa po dnešnom osadenstve baru. Pozorovali každý pohyb, ktorý sa podnikom mihol a hľadali svoju obeť. Boli ako lovci striehnucí na svoju korisť. Kdesi pri zadných boxoch sa strhla hádka medzi dvoma mužmi. Červenovlasý Nesu sa pousmial a vstal. Podišiel bližšie k hádajúcej sa dvojici a chvíľu počúval. Spokojne sa usmieval a sledoval hnev, ktorým muži pretekali. V prítmí, ktoré panovalo v miestnosti nebolo vidieť ako jeho prívesok na krku z čierneho turmalínu, nepatrne zažiaril. Na druhý koniec baru sa vydal zelenovlasý Envy so smaragdovým prsteňom na ruke. Sedela tam mladá žena. Nemala viac než tridsať. Štíhlu postavu v upnutých čiernych šatách a dlhé hnedé vlasy rozpustené. Bola krásna a predsa hľadela na mladšie ženy a nešťastne vzdychala. Envy presne vedel, nad čím rozmýšľa. Prečo nemám o pár rokov menej? Prečo nemám tak husté vlasy ako tá blondína v červenom? Prečo nemám postavu ako čiernovláska v bielom? To boli otázky, ktoré sa hnali mysľou krásnej ženy, ktorá aj keby získala to, čo mali tie druhé, nebolo by jej to stačilo. A Envy to vedel. Avareco, ktorý mal na ruke zlaté hodinky vykladané brúseným citrínom, podišiel o pár boxov ďalej. Sedela tam skupinka mladých ľudí, ale jeho zaujal svetlovlasý mladík sediaci v rohu. Niekoľko krát si skontroloval peňaženku a s úsmevom sa ospravedlnil, že si peniaze zabudol doma. Všetci pri stole sa tomu zasmiali a ochotne mu všetko zaplatili. Náhoda? Kdeže. Avareco videl mladíkovú peňaženku a jej obsah. Vysoké bankovky v nej boli neprehliadnuteľné. Mladík len nechcel míňať zbytočne. Oni ho pozvali, tak nech oni aj platia. Fialovovlasý Kiburi s ametystovými náušnicami pristúpil k baru. Postavil sa na úplný koniec a chrbtom sa oň oprel. Za ním stál majiteľ podniku a chválil sa akémusi mužovi. Neustále rozprával o svojich astronomických ziskoch, o svojej mladej krásnej žene, o svojich drahých autách a stále viac sa naparoval. Niekomu by bolo z tých rečí až zle, ale Kiburi sa len pousmial a odpil si z pohára. Ružovovlasý Craos sedel vedľa modrovlasého Taidy, ktorý sa o neho opieral, a pohrával sa s ruženínovým príveskom na telefóne, ktorý jemne žiaril, rovnako ako Taidova akvamarínová náušnica. Vo vedľajšom boxe sedeli traja mladíci. Dvaja z nich už vyzerali kvalitne pod parou, ale neustále si objednávali ďalší a ďalší alkohol. Tretí sedel znudene pri nich a hľadel do telefónu. Sem tam zdvihol svoj pohár a znechutene si odpil. Taidovi a Craosovi to nadmieru vyhovovalo. Jediný Ranku vyzeral, že sa skutočne baví. Opak bol však pravdou. Bavili sa všetci dokonale, ale jediný Ranku sa dokázal odviazať viac. Bol z nich najmladší a miloval hudbu a tanec. Dlhé krvavočervené vlasy mal rozpustené a bielu košeľu do pol hrude rozopnutú. V bielych úzkych nohaviciach sa mu vynímali jeho dlhé štíhle nohy. Na ruke sa mu ligotal strieborný náramok s troma červenými rubínmi. Na parkete sa ladne pohyboval do rytmu piesne a strhával na seba pozornosť nie len ženského osadenstva. Od baru ho pozorovali dve zvedavé modré oči. Ranku sa chvíľu tváril, že si to nevšíma, ale veľmi dobre vedel kto sa díva a schválne sa natočil k čiernovlasému barmanovi. Spojil svoj pohľad s tým jeho a chtivo si prešiel jazykom po perách. Čiernovlások sa nepatrne pousmial a mrkol na neho. Ranku sa rozosmial a prešiel až k baru. Oprel sa oň a prezrel si mladíka pred sebou. Čiernovlások sa rukami oprel o bar pred ním a usmial sa.
„Zase provokuješ?“ Prehovoril na neho hravo. Červenovlasý sa rozosmial.
„Ešte si si nezvykol, Sinis?“ Mrkol na neho Ranku.
„Zvykol, ale stále sa na teba dobre díva.“ Zasmial sa znova mladý barman. Ranku ho prešiel skúmavým pohľadom.
„Stále nechápem, že si odmietol moje „pozvanie“.“ Obaja vedeli, čo to pozvanie obnášalo. Sinis si mladíka prehliadol.
„Si úžasný. Možno až priveľmi. A práve preto som odmietol.“
„To predsa nedáva logiku, Sinis.“ Rozosmial sa znova červenovlások. Nahol sa až k nemu a zašeptal mu cez hluk v bare do ucha. „Chceš to ty, chcem to ja. Tak kde je problém?“ Barman sa kúsoček vzdialil a usmial sa.
„Nebuď si sebou taký istý, Ranku.“ Červenovlasý zasnene hľadel do tých modrých očí a usmieval sa. Po chvíli sa vzdialil a mykol plecami.
„Ak si to rozmyslíš, daj mi vedieť.“ Usmial sa naposledy a vzdialil sa späť na parket. Sinisa spoznal pred troma mesiacmi. Začal pracovať v Sangu ako barman a Ranku ho odvtedy uháňal najlepšie ako sa dalo. Sinis však stále odolával. Červenovlasý si bol istý, že druhý po ňom túži. Bol predsa samotné smilstvo a dokázal vycítiť túžbu iných. Obzvlášť keď túžili po ňom. A z Sinisa priam odkvapkávala. Napriek tomu neustále odmietal. Ranku to nechápal, ale neprestával v snažení. Bol si istý, že jedného dňa ho získa. Plne sa ponoril do rytmu hudby a vypustil z hlavy všetky myšlienky. Presne to potreboval. Na chvíľu vypnúť.
Ráno sa Ranku prebral na príšerný hluk v dome. Rozospato vyšiel z izby a zbadal na chodbe hádajúcu sa dvojicu. Nesu sa rozčuľoval nad Taidou, ktorý zase raz spal v jeho izbe. Taida to počúval so znudeným výrazom v tvári. Ranku sa pousmial. Vedel totiž niečo, čo ostatní netušili. Cítil tú túžbu, ktorá z Taidy vyžarovala. Chcel Nesua. Neskutočne po ňom prahol, ale nikdy by to nedokázal prejaviť naplno. Medzi hriechmi panovala krehká rovnováha a on ju nechcel narušovať. Ranku netušil, či ide o lásku alebo len o túžbu priraziť Nesua k stene a urobiť mu niečo veľmi...povedzme zaujímavého. On sám lásku rozpoznať nedokázal. Smilstvo lásku nepozná. Ide iba o ukojenie fyzickej túžby. Nič viac, nič menej. Nesu skončil svoj výstup efektným tresnutím dverí svojej izby, v ktorej zmizol. Taida si povzdychol.
„Vyspi sa s ním.“ Prehovoril na neho Ranku so smiechom. „Ty dosiahneš svoje a on sa možno trocha ukľudní.“ Taida sa zamračene na neho zahľadel.
„Nič nechápeš tak do toho nestrkaj nos.“ Odsekol mu nepriateľsky. Ranku nechápal ten tón.
„Myslel som to dobre. Nemusíš byť hneď nepríjemný.“ Zamračil sa na neho červenovlások. Taida sa odlepil od steny, o ktorú sa doteraz opieral a zamieril chodbou preč.
„Stelesnenie sexu nikdy nedokáže pochopiť, po čom ja túžim.“ S tými slovami zanechal nechápajúceho mladíka stáť na chodbe a zmizol. Čo to malo ako znamenať? To jediné mu prebehlo mysľou. Jediné pochopil. Taidovi nešlo o sex. Tým si bol istý.
„Nepočúvaj ho.“ Ozval sa spoza neho zelenovlások. „Je len frustrovaný.“ Usmial sa na neho a podišiel k nemu. Ranku sklopil zrak k zemi.
„Envy, ty poznáš lásku?“ Zašeptal k nemu. Zelenovlások sa zamyslel.
„To je ťažká otázka. Poď, ukradneme Craosovi jeden z tých čokoládových tortičiek a rozpoviem ti jeden príbeh.“ Usmial sa na neho a za ruku ho odviedol do kuchyne. Z chladničky vytiahol čokoládovú tortu a dva kúsky odkrojil. Posadil sa za stôl oproti červenovláskovi a jeden mu podal.
„Poznal som raz človeka. Bol mladý, úspešný, krásny a mal dokonalú priateľku. On sám však nič úžasné vo svojom živote nevidel. Neustále premýšľal nad tým, čo by mohol mať lepšie a čo by ešte chcel dosiahnuť. Bol ambiciózny, ale začínalo to presahovať medze. Aj keď mal všetko, stále videl niečo, čo mal niekto iný a chcel to. A vtedy stretol ju. Bola mladá a nádherná. Dlhé čierne vlasy, štíhla postava, divoké tmavé oči a odzbrojujúci úsmev. Bola dokonalá, božská, zmyselná a hlavne bola vydatá za jeho veľmi dobrého priateľa, s ktorým sa po rokoch stretol. Videl niečo, čo bolo podľa neho lepšie ako mal on a chcel to. Nedomyslel však následky. Tá žena nebola svätá. Zvádzala ho každým pohľadom, každým pohybom, každým dotykom a on sa neovládol. Pristihol ich však jej manžel. Vieš si predstaviť ako to dopadlo. Obrovská hádka a zbabelý útek domov, k svojej skutočnej priateľke. Ale on to nedokázal tak nechať. Tak veľmi túžil po tom, čo mal jeho priateľ, že po niekoľkých týždňoch hnevu a závisti vzal zbraň a šiel za ním. Vtrhol k nemu do domu a zastrelil ho. Jeho manželka sa ho však natoľko bála, že odmietla s ním odísť. Tak zastrelil aj ju. Až doma si uvedomil, čo urobil. Priznal sa svojej priateľke, ktorá ho zo strachom v očiach pozorovala. Pritúlila si ho k sebe a so slzami v očiach mu opakovala, že všetko bude dobré, že to zvládnu.“ Envy sa na chvíľu zamyslel. V očiach mu bolo vidieť, že sa mu to hovorí ťažko. Ranku síce nechápal prečo, ale neprerušoval ho. „Ale nezvládli to. Nedokázali to. Nedokázali sa cez to preniesť a on sa psychicky zrútil. V amoku ju zastrelil. Neskoro si uvedomil, že stlačil spúšť. Žena sa však usmievala. Jediné, čo mu povedala bolo, že ho aj tak miluje. Napriek tomu, čo jej urobil. Pýtaš sa či poznám lásku? Áno, poznám. V jej očiach bola tá láska, ktorú nevidel cez svoju zaslepenosť.“ Zelenovlasý mladík sa zahľadel z okna. „Nikdy si neodpustil, čo jej urobil. A nikdy si to ani neodpustí.“ Znova sa zahľadel na červenovláska so smutným úsmevom. „Každý pozná lásku. Dokonca aj hriechy, akými sme my.“ S tými slovami vstal a odišiel. Nechal mladíka premýšľať nad tým, čo mu práve povedal.
„Ten muž sa volal Envy Gipta.“ Ozval sa spoza mladíka hlas. Otočil sa a zbadal Kiburiho ako sa opiera o rám dverí.
„Čože?“ Spýtal sa nechápavo.
„Ten muž z príbehu sa volal Envy Gipta.“ Podišiel k nemu a posadil sa na stôl. „Je to Envyho príbeh, ako sa stal hriechom. Chcel zachrániť tú ženu a upísal sa k večnému životu ako hriech.“ Ranku sa zamyslel. To preto mal Envy taký smútok v očiach.
„Čo sa stalo s tou ženou?“
„Žije. Je vydatá a šťastná. Nepamätá si na Envyho ani na nič, čo sa stalo.“ Odpovedal nezaujato fialovovlások.
„Ako dlho je Envy hriechom?“ Bolo zvláštne, že tá žena ešte žije. Kiburi sa zamyslel.
„Asi päťdesiat rokov. Je s nami veľmi krátko.“ Ranku sa zarazil. Päťdesiat rokov? To bola skutočne krátka doba. V tom sa však zamyslel.
„Ako dlho som s vami ja?“ On sám to nevedel. Myslel si, že je tu od počiatku. Netušil, že hriechy majú akúsi dobu pôsobnosti.
„To je predsa jedno, Ranku. Patríš k nám. Je jedno ako dlho si tu.“ To bola pravda. Prekvapovalo ho však, že Envy si svoj minulý život pamätal, zatiaľ čo on sám netušil ako sa tam dostal. Nepamätal si absolútne nič, len život smilstva.
Komentáre
Prehľad komentárov
Páni. Tak toto som vážne nečakala. Bola to kapitola plná zvratov a predovšetkým prekvapivých odhalení. Popravde som ani netušila, že existuje niečo ako turmalín alebo citrín. Zasa som sa niečomu novému priučila, hehe. Díky :) Netušila som, že hriechy boli kedysi ľuďmi. Bolo to zaujímavé a prekvapivé zistenie. Tiež ma zaujalo i odmietanie Ranku Sinisom aj keď po ňom túžil. Sinis musí mať fakt silnú vôľu a parádne sebaovládanie. Zaujímavý vzťah majú i Taida a Nesu. Som zvedavá ako sa to bude ďalej vyvíjať :)
:)
(Neferet, 21. 11. 2013 23:38)veľa ľudí netuší o vzácnych kameňoch :) rubíny a smaragdy pozná každý, ale taký akvamarín či citrín sú rovnako krásne a vzácne :) som rada, že ťa to zaujalo :) myslím, že týmto príbehom prekvapím všetkých :D
*o*
(Lilia, 21. 11. 2013 21:46)