Kapitola trinásta
Slnko začalo svoju cestu po oblohe už celkom dávno, ale dlhovlasý mladík sa len teraz začínal prebúdzať. Jemne sa zavrtel a pomaly roztvoril modré oči. Prekvapilo ho, že hľadí na čísi hrudník. Chvíľu premýšľal, kým si spomenul, že vlastne v noci spal u Simeona. Zdvihol zrak a jeho pohľad sa stretol so smaragdovým.
„Dobré ránko.“ Poprial mu s úsmevom starší a venoval mu nežný bozk na čelo.
„Dobré ráno.“ Odpovedal s úsmevom Arne a viac sa k Simeonovi pritúlil. Ten ho objal a spokojne privrel oči.
„Ako sa ti spalo?“ Spýtal sa starší. Arne sa rozosmial.
„Tváriš sa, akoby som tu spal prvý krát.“
„No, ale prvý krát sme spali takto.“ Zamyslel sa Simeon a pohladil mladíka po chrbte.
„Hm, to je fakt.“ Usmial sa spokojne čiernovlások. „V takom prípade výborne.“ Odtiahol sa od stašieho a ukradol si rýchly bozk z jeho pier. Simeon sa však toho dotyku nechcel vzdať a pritiahol si Arneho späť k perám. Rozohral jemný bozk. Klopanie na dvere ani jeden z nich nezaregistroval. Dokonca ani následné otvorenie a zalapanie po dychu. Prebralo ich až decentné odkašľanie. Arne sa vydesene odtiahol a zahľadel sa k dverám, kde stáli traja ľudia. Prekvapená Raisa, nechápajúci Andres a vysmiaty Leander. Arne vyskočil z postele ako čertík z krabičky a sklopil tvár k zemi.
„To...No...Viete...“ Koktal zo seba postupne, ale veľmi mu to nešlo. Ani sám nevedel, čo chce povedať.
„Mám ho rád a on má rád mňa. To je celé.“ Ozval sa Simeon z postele a žiarivo sa na všetkých usmial. Arne na neho vyplašene pozrel a hneď na to sa obrátil na sestru a spol. Leander sa dusil smiechom Andresovi už tiež trhalo kútiky do úsmevu a Raisa vyzerala zamyslene.
„No, to veľa vysvetľuje.“ Usmiala sa Raisa a prešla k Simeonovi, aby mu skontrolovala obväzy. „Vyzerá to dobre. Čo chvíľa ich dáme dole a Mariola vravela, že by si už mohol aj vstať.“ Arne ešte stále nepoberal situáciu, ktorá nastala a len nemo hľadel na Raisu. Leander podišiel až k nemu a jednou rukou ho objal okolo pliec.
„Nestresuj. Toto je tu normálne.“ Usmial sa na neho. Arne k nemu prekvapene pozrel.
„Čo tým myslíš?“ Blonďáčik sa rozosmial.
„Váš vzťah je tu normálny.“ Dal sa do rozhovoru Andres a spiklenecky mrkol na Leandra. Až po tom geste a následnom Leandrovom začervenaní, Arne pochopil, ako to Andres myslel.
„Ty a on...“
„Pššš...“ Mrkol na neho Andres a usmial sa. Arne si spokojne vydýchol.
Arne stál znova na kopci za sídlom. Vedľa neho stál Andres s Apiou. Mladík sa už po niekoľký krát snažil vytvoriť pred sebou plameň, no nedarilo sa mu
„Arne, sústreď sa. Ty si mysľou niekde inde, preto sa ti to nedarí.“ Upozornil ho zamračene starší a pohladil Apiu, ktorá vedľa neho sedela. Arne si zničene povzdychol.
„Napadlo vás už, že možno oheň neovládam?“
„Keby si ho neovládal, tak nevytvoríš ani iskru. Ty si ale vytvoril už celú vatru, ale teraz sa vôbec nesnažíš.“ Zamračil sa Andres ešte viac. Arne znova natiahol ruku pred seba a sústredil sa na ňu. Pár iskier, ale oheň žiadny. Naštvane ruku stiahol k telu a posadil sa. Andres si povzdychol a prešiel až k nemu. Posadil sa vedľa neho a zahľadel sa do diaľky.
„Čo ťa tak veľmi rozhodilo?“ Arne sklopil hlavu.
„Nič.“
„Nie som blbý, Arne. Niečo sa deje. Vidím to na tebe.“ Objal ho okolo pliec starší. „To ťa ešte trápi ten ranný incident? Nikomu to predsa nevadí a tak nejak sme to tušili.“ Arne na neho prekvapene pozrel.
„Vážne?“ Andres sa doširoka usmial.
„No, tie zamilované a starostlivé pohľady, čo po sebe už nejakú dobu hádžete, sa nedajú prehliadnuť.“ Arne celý červený sklopil tvár k zemi a pousmial sa.
„To som netušil.“ Zašeptal k staršiemu. „Ale nejde o to.“
„A o čo teda?“ Zamračil sa hnedovlások.
„Je toho proste na mňa veľa. Ovládanie živlov, cudzie prostredie, myšlienka, že čoskoro budem kráľom.“ Začal menovať postupne Arne a bol čoraz nervóznejší. „Andres, veď ja som nikdy nebol sám a nemusel sa o seba starať. Ako sa mám preboha postarať o krajinu, ktorú vlastne ani nepoznám?“ Vzhliadol k nemu a očakával odpoveď. Andres bol dlho ticho a premýšľal.
„Teraz ma počúvaj.“ Začal pokojne a starostlivo sa na neho zahľadel. „Viem, že je toho veľa, ale nie si v tom sám. Sú tu strážci a sme tu my. Pre nás to tiež nie je jednoduché. Nemôžem povedať, že viem ako sa cítiš, ale tým, že budeš nad tým premýšľať len negatívne, nikomu nepomôžeš. Budeš kráľom nádhernej zeme. To, že ju nepoznáš nevadí. Časom ju spoznáš. Že je ťažké byť elementárom? Áno, je. Ale ako sa hovorí ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Raz budeš túto zem chrániť a musíš ju vedieť ochrániť. Je ťažké sa s tým zmieriť, ale pokiaľ to neurobíš, zničíš nie len seba, ale aj krajinu, ktorá ťa potrebuje.“ Arne pozorne počúval. Chápal, ako to Andres myslí. On je budúcnosť Geniasu. Keby nebolo jeho, kráľovstvo padne do rúk Gedeonovi. Zamyslel sa.
„Myslím, že to chápem.“ Pousmial sa mladší. Za nimi sa ozval potlesk. Obaja sa prekvapene otočili.
„Oh, aké dojemné. Ty si bol vždy dobrý rečník, Andres.“ Rozosmial sa bielovlasý mladík, ktorý postával kúsok od nich. Andres sa okamžite postavil pripravený zaútočiť.
„Čo tu chceš Basil?“ Zavrčal na neho nepriateľsky. Arne len nechápavo stál za Andresom a snažil sa pochopiť o čo tam ide.
„Len som chcel na vlastné oči vidieť dediča.“ Usmial sa zákerne a stočil pohľad na Arneho. Apia sa pred neho postavila a nepriateľsky zavrčala. „Hm, parder. Zaujímavé.“
„Vypadni, ak nechceš prísť k úrazu.“ Zamračil sa na neho Andres a v ruke vytvoril plameň. Basil sa rozosmial. Zelený had na jeho krku zasyčal a otrel sa o bielovláskové líce.
„Pšš, Bressa. On nám neublíži. Bez jeho vlka je príliš slabý.“ Zazrel po Andresovi a pohladil hada po hlavičke. Andres sčervenal hnevom. Zdvihol ruku s plameňom a hodil po Basilovi akúsi ohnivú guľu. Bielovlások sa ladne strele vyhol a nepekne sa usmial.
„Ale, ale. Taký nepriateľský. Strácaš svoju mušku, Andresko.“ Rozosmial sa a mrknutím oka stál pred ním. Chytil ho pod krkom a zavrčal mu do tváre.
„Neopovažuj sa na mňa útočiť, keď nie si schopný zasiahnuť.“ Andres zalapal po dychu, chytil Basilovu ruku, ktorá ho držala a snažil sa ju uvoľniť. Basil sa len viac uškrnul a stisk zosilnel. V tej chvíli ho odhodila neviditeľná vzdušná vlna a chrbtom ho prirazila k stromu. Andres sa zosunul k zemi a zrýchlene dýchal. Arne k nemu okamžite priskočil a starostlivo sa na neho zahľadel.
„Si v poriadku?“ Andres len chabo prikývol. Arne zdvihol zrak na bielovlasého mladíka a zamračil sa. Basil sa s ťažkosťami postavil a nepekne zazrel po čiernovláskovi.
„Asi nebudeš taký slabý, ako som si myslel.“ Zavrčal na neho a v ruke vytvoril plameň.
„Ak to urobíš, zabijem ťa.“ Ozvalo sa zavrčanie za ním. Obzrel sa a plameň zhasol. Za ním totiž stál Simeon a tváril sa ako boh pomsty. Vedľa neho stál Leander, ktorý hneď vydesene priskočil k Andresovi a za nimi sa objavil Rainer s Kalistovi a Tarasom. Na strome pristál Leandrov Linus a Apia sa postavila pred Basila pripravená roztrhať ho na kúsočky. Bielovlások sa uškrnul a otočil sa k odchodu.
„Začína tu byť dusno. Majte sa. Gedeonovi odkážem vaše srdečné pozdravy.“ Zamával im a mihnutím oka bol preč. Simeon rýchlo dobehol k Arnemu a pevne ho objal.
„Je ti niečo? Ublížil ti?“ Starostlivo si ho premeriaval a keď videl, že nie je skrivený jediný vlas úľavne si vydýchol. Andres sa konečne postavil na nohy. Leander si ho vydesene prezeral. Starší sa na neho nežne usmial a pohladil ho po tvári.
„Som v poriadku. Len ma trocha prekvapil.“
„Kto to vlastne bol?“ Ozval sa nechápavo Arne. Rainer k nemu pristúpil.
„Basil De Verrier. Bol kapitánom jedného geniaského oddielu a zradil spolu s Gedeonom. Teraz je jeho pravá ruka.“
„Bol rýchly.“ Zamyslel sa Arne. „Ako je to možné?“
„Je to jeho vrodená schopnosť spolu s ovládanim ohňa. Patrí k veľmi silným lizardom. Jeho patrior, ale nie je ten zelený had na jeho krku. Jeho patriorom je kobra, ktorú väčšinou skrýva v rukáve toho bieleho plášťa, čo mal na sebe.“ Dovysvetľoval mu Simeon a zahľadel sa smerom, kde zmizol Basil.
„Prečo ste ho potom nechali odísť? Bol to nepriateľ.“ Zamračil sa Arne na ostatných.
„Arne, upokoj sa.“ Ozval sa starostlivo Leander. „Nie je to také jednoduché. Nejde len o jeho rýchlosť. Je neuveriteľne silný a výborný stratég. Keby sme mali proti nemu šancu, tak to urobíme, ale Simeon sa ešte stále zotavuje. On jediný sa s ním už v boji stretol a jediný by ho dokázal dostať.“ Arne k nemu prekvapene pozrel. Doteraz si neuvedomoval, že jeho nepriatelia sú až takí nebezpeční. Simeon ho pohladil po vlasoch.
„Poďme sa najesť. Nechcem riskovať, že sa vráti.“ Usmial sa na neho milo a vzal ho okolo pliec. Arne len jemne prikývol a spolu sa vydali späť do sídla.
Hlboko v lese, na mostíku cez rieku, stál Gedeon a čakal. Usmial sa, keď zbadal bielovlasého mladíka, ktorý sa k nemu blížil.
„Tak ako?“ Basil sa pousmial.
„Nevyzerá príliš silný, ale nepodceňoval by som ho. Simeon ho chráni ako oko v hlave.“ Zamyslel sa. „Oh, a Leander s Andresom spolu zrejme niečo majú.“ Gedeon sa spokojne usmial.
„Dobre. Už to nebude dlho trvať. Všetko ide podľa plánu. Už len treba, aby si náš špeh urobil svoju prácu.“
Komentáre
Prehľad komentárov
Chudák Arne zažil poriadne šoky. Najprv ráno keď ho načapali so Simeonom a potom keď zaútočil Basil. Dobré bolo to, že jeho a Simeonov vzťah sa v Geniase berie ako rovnocenný. Basil má pravdu keď povedal, že by Arneho nemali podceňovať. Čo sa týka Simeona tak Arne je jeho slabinou a zároveň i obrovským zdrojom sily. Len mám obavy ohľadne toho špeha. Neviem prečo, ale mám pocit ako keby mi niečo unikalo. Niečo veľmi podstatné. Ako keby tým špehom bol niekto iný ako ten na koho myslia. Vážne neviem. Tak či tak sa teším na pokračovanie :)
Re:)
(Neferet, 7. 10. 2013 15:03)ono táto poviedka je celá tak trochu komplikovaná :D ale všetko sa včas vyjasní :)
...
(Lilia, 6. 10. 2013 17:56)