Kapitola šestnásta
Simeon sedel v Arneho izbe a zvieral jeho ruku vo svojej. Arne už druhý deň spal. Barbie mu vysvetlila, že chvíľu potrvá, kým sa preberie. Nešťastne hľadel na Arneho pokojnú tvár a premýšľal. Vyčítal si, že si to nevšimol. Nedokázal si ani predstaviť, čo by urobil, ak by sa s ním vyspal. Povzdychol si. Z myšlienok ho prebralo zaklopanie na dvere. Do izby vstúpil Leander a chápavo sa na neho usmial. Potichu zavrel dvere a prešiel k Simeonovi.
„Mal by si sa ísť najesť a vyspať sa trochu.“ Zamračil sa na neho mladík. Simeon len zavrtel hlavou.
„Nie som hladný, ani unavený.“ Leander si povzdychol. Chápal, že sa trápi kvôli Arneho stavu, ale zbytočne sa obviňoval.
„Simeon, nemôžeš za to, čo sa stalo. Nikto nemohol vedieť...“ Chcel ho trochu obhájiť mladší, ale bol prerušený.
„Kvôli mne utiekol do toho lesa. To ja som bol pri ňom prvý a nevšimol som si zmenu. To ja som s ním ležal v ten večer v posteli a chcel sa s ním milovať a nevšimol si, že to nie je on.“ Spustil svoj monológ čiernovlások a povzdychol si. „Je to moja vina. Mám ho chrániť a miesto toho nedokážem vycítiť, kedy je v nebezpečí.“ Leander mu povzbudivo stisol rameno.
„Zachránil si ho v ľudskom svete pred vlkom. Zachránil si ho v lese pred ďalšími. Strážiš ho vo dne v noci tu v Geniase a dva roky si ho strážil potajomky v ľudskom svete. Miluješ ho. Myslíš, že to nestačí?“ Simeon si znova povzdychol a sklonil pohľad k zemi.
„Ja neviem, Leander. Možno to naozaj nestačí. Možno by som mal odísť zo sídla na sever a strážiť hranice. Mal by som sa vzdať jeho ochrany a preňechať ju vám.“
„Nie.“ Ozval sa tichý hlások z posteli. Obaja strážci prekvapene vzhliadli. Z postele na nich hľadeli dve unavené jasne modré oči. Bol už nejakú chvíľu hore a len počúval ich rozhovor. „Nie.“ Zopakoval tmavovlások znova a stisol viac Simeonovu ruku.
„Arne!“ Vykríkol nadšene Leander a hneď na to ho vyobjímal. Arne sa tomu pousmial. „Som rád, že si v poriadku.“
„Leander, mohol by si nás na chvíľu nechať?“ Usmial sa na blonďáčika Arne. Leander chápavo prikývol. Vstal a potichu odišiel. Simeon za celý čas neprehovoril ani slovo. Zrak stále uprený k zemi. Arne sa na neho otočil.
„Strážil si ma dva roky?“ Spýtal sa potichu mladík. Simeon sa na neho zahľadel.
„Chodil som do ľudského sveta a ochraňoval ťa z tieňa. Bol som ti vždy po boku. Jediná Raisa o mne vedela. Preto som vtedy bol v tom lese a zachránil ťa.“ Vysvetlil mu potichu starší. Arne prikývol na znamenie, že chápe.
„Chceš ma opustiť? Už ma nechceš chrániť?“ Znova sa spýtal potichu a pevne hľadel do Simeonovych zelených očí. Simeon sa zhlboka nadýchol. Pevne zovrel Arneho dlaň a sklopil hlavu k zemi.
„Arne, ja...Nedokázal som ťa tentokrát ochrániť. Nevšimol som si tej zmeny. Je to neodpustiteľné. Bola to chyba, ktorá sa viac nesmie stať.“
„Pýtam sa ťa, či ma chceš opustiť a nie či si urobil chybu.“ Zašeptal k nemu pevne mladík na posteli a prebodol ho pohľadom. Simeona prekvapil ten mierne rozhorčený tón. Už po niekoľký krát si povzdychol.
„Nie. Nechcem ťa opustiť. Milujem ťa.“
„Tak prečo o tom hovoríš? Nechceš to urobiť a predsa sa o tom dohaduješ s Leandrom. Ak ma miluješ, prečo o mňa nebojuješ? Prečo sa tu zbytočne obviňuješ z vecí, za ktoré nemôžeš?“ Arne už neznel tak pokojne ako doteraz. Jeho hlas znel roztrasene a neisto. „Nehovorím, že som prekusol našu poslednú hádku, ale do lesa som ušiel z vlastnej vôle. Ty si to nemohol tušiť. Za všetko si môžem sám.“
„Arne, ja...“ Začal neisto Simeon, no bol prerušený.
„Neopúšťaj ma, Simeon. Bojuj. Ale nie o mňa, ale po mojom boku. Pokojne sa vzdám trónu, len prosím, zostaň so mnou.“ Arneho hlas sa triasol a Simeon si to všimol. Vzhliadol k mladšiemu a neodolal tomu prosebnému výrazu. Opatrne vstal, ľahol si k Arnemu a pritiahol si ho do náručia. Ten sa ho pevne chytil a schoval tvár v jeho hrudi, akoby sa bál, že mu Simeon utečie.
„Zostanem s tebou. Sľubujem.“ Zašeptal k nemu a vtisol mu nežný bozk do vlasov, po ktorých ho hladil.
Barbie sedela v knižnici a pozerala sa na rušné nádvorie. V očiach sa jej odrážal neskutočný smútok. Bolo nešťastná z toho, že jej rod, rod Monde, zradil a pridal sa na stranu zla. Z toho, že jej sestry nepochopili, že to čo robia, nie je správne. Z toho, že musela zabiť svoju sestru. Do miestnosti vošiel potichu Simeon. Prešiel až k nej a povzdychol si. Barbie si ho všimla až vtedy. Milo sa na neho usmiala.
„Beatris, ja...Chcel som ti poďakovať. Za záchranu Arneho.“ Začal potichu so sklopenou hlavou. „A zároveň sa ti chcem ospravedlniť, za správanie predtým. Že som ťa podozrieval zo zrady.“ Beatris si povzdychla.
„Simeon, ja to chápem. Rod bosoriek nikdy nebol príliš obľúbený a náš rod zradil. Chápem, že si ma podozrieval. Len dúfam, že už chápeš, že nemám dôvod vás zradiť. Arne je ako môj malý brat. Nikdy v živote by som mu neublížila.“ Simeon sa na ňu chápavo usmial. Teraz už to vedel. Starala sa o Arneho spolu s Raisou a zachránila mu život. Stále však visela vo vzduchu otázka, kto donášal Gedeonovi.
„Ako mu je?“ Spýtala sa blondína a prerušila Simeonov tok myšlienok.
„Je v poriadku, len trochu unavený.“ Usmial sa tmavovlások a zahľadel sa z okna. „Teraz je pri ňom Raisa s Mariolou.“ Beatris sa pousmiala. Bola rada, že stihla prísť včas. Aj za cenu sestrinho života.
Všetko sa zas vrátilo do starých koľají. Simeon Arneho nespustil z očí ani na milisekundu. Všetci sa náramne zabávali nad Arneho rozčulovaním, že na toalete sa mu nič nestane a nemusí ho na ňu nasledovať. Prešli dva týždne a všade bolo ticho. Možno až priveľké ticho. Všetci tušili, že majú medzi sebou zradcu, ale nikto nevedel o koho ide. Nervozitu však nemohli dávať najavo. Nenápadne jeden druhého pozorovali a nedokázali si predstaviť, že by ktokoľvek z nich zradil. Cítili medzi sebou to zvláštne napätie, ale ochrana Arneho a kráľovstva bola prednejšia. Život v sídle preto plynul pokojne ďalej.
„Arne! Simeon! Kde ste?“ Ozval sa krik na nádvorí. Do sídla vbehol udýchaný Rainer a za ním hneď jeho vlčica. Prebehol sídlom a zamieril rovno do záhrady, kde tušil, že budú. Trávili tam väčšinu času. Arne sebou vydesene trhol. Sedeli so Simeonom a Leandrom v altánku a hrali karty. Rainer dobehol až k nim a vyčerpane sa oprel o stĺpik.
„Čo sa deje?“ Prešiel k nemu Simeon a pozorne ho sledoval.
„Vlci! Zaútočili na malú osadu za našim lesom.“ Odpovedal im zhrozene hnedovlások.
„Čože?!“ Vykríkol zdesene Arne. Rainer nesmelo prikývol.
„Je tu však problém. Neboli to Gedeonovi vlci, ale obyčajný lesný.“ Oboznámil ich s ďalšou skutočnosťou. „Zaútočila tam obrovská svorka. Nikdy nikto nevidel niečo také. Dvadsaťosem mŕtvych a množstvo zranených.“
„Prečo by niečo také urobili?“ Spýtal sa nechápavo Leander.
„Neviem. Nikto to netuší.“ Zakrútil hnedovlások hlavou.
„Musíme zistiť, čo sa stalo.“ Prehlásil rozhodne Arne a vstal. Zavolal k sebe Apiu a ráznym krokom zamieril k nádvoriu.
„Upozorni ostatných. My sa tam pôjdeme pozrieť.“ Simeon zavolal Tarasa a vydal sa za Arnem. Leander vysadol na chrbát už zmeneného Linusa a vzlietol. Po asi dvadsiatich minútach rýchleho behu, zostali ohromene stáť na kraji lesa a hľadeli pod seba, kde sa rozprestieralo pár domčekov. Nebola to veľká osada. Arne sa hrôzou otriasol. Všade bolo cítiť pach krvi. Niekoľko ľudí ešte nakladali do vozov a odvážali smerom k mestu. Bol to príšerný pohľad. Obozretne sa vydali k miestu pod nimi a Arnemu sa dvíhal žalúdok. Steny boli od krvi. Niekoľko mŕtvych tiel, ktoré ešte nestihli odviesť, ležali prikryté bielymi plátnami. Pár mŕtvych vlkov sa povaľovalo v uličkách. Leander pristál kúsok od nich a zosadol. Linus sa zmenil do svojej normálnej podoby a pristál mu na rukavici.
„To je príšerné.“
„Už sa to niekedy stalo?“ Spýtal sa Arne zhrozene a rozhliadal sa po okolí.
„Nikdy predtým som niečo také nevidel.“ Zakrútil nešťastne hlavou Simeon.
„Vlci sú veľmi krotký. Nikdy na ľudí neútočia. Nechápem to.“ Prehlásil zamračený Leander. „V tomto musel mať prsty Gedeon. Inak si to neviem vysvetliť.“ Všetci sa pomaly prechádzali medzi domami a premýšľali, čo viedlo vlkov k útoku. Vtedy si Arne všimol nepatrný pohyb v jednom z domov. Trhol sebou a zastavil ostatných.
„Čo sa deje?“ Spýtal sa nechápavo Simeon. Arne ukázal na okno pred ním.
„Niečo sa tam pohlo.“ Zašeptal k nemu tmavovlások. Simeon opatrne pristúpil k dverám domu a otvoril ich. Nábytok bol rozbitý a v rohu na zemi ležala krásna čiernovlasá žena s prehryznutým hrdlom. Príšerný pohľad. Z vedľajšej miestnosti sa ozval akýsi zvuk. Všetci traja spozorneli. Simeon do miestnosti opatrne vstúpil a tesne sa vyhol malej ohnivej guli. O krok ustúpil, vytvoril si v ruke plameň a vbehol do izby. Ruku nastavil pred seba a chcel zasiahnuť cieľ, ale zastavil ho Arne.
„Dosť!“ Vykríkol mladík a zahľadel sa na miesto, na ktoré Simeon mieril. Pod stolom v rohu sa krčil malý vydesený chlapec s čiernymi vlasmi. Okolo seba mal vytvorenú akúsi stenu zo zeme, ktorá sa už pomaly rozpadala. Leander nakukol spoza neho na chlapca. Pristúpil k Arnemu a položil mu ruku na rameno. Potom sa otočil k chlapcovi a prišiel bližšie. Chlapec sa ešte viac stiahol.
„Neboj sa nás. My ti neublížime.“ Prehovoril k nemu melodickým hlasom blonďáčik. Chlapec k nemu nesmelo pozrel. „Poď odtiaľ von. Vezmeme ťa preč. Už sa nemusíš báť.“ Kľakol si tesne pred ním a natiahol k nemu ruku. Chlapec na neho váhavo pozeral. V očiach sa mu zrkadlil strach a hrôza, ktoré si práve musel prežiť. Spoza chlapcovej nohy zasvietili dve jasno zelené oči. O chvíľu na to sa z úkrytu vykotúľalo malé hnedosivé mačiatko a s vystrčenými pazúrikmy a výstražným prskaním sa vrhlo na Leandra. Ten sa rýchlo odtiahol. Apia, ktorá stála doteraz potichu vedľa Arneho krátko zarevala. Mačiatko vystrašene poskočilo a znova s a skrylo za chlapca. Arne sa so Simeonom potichu zasmiali.
„Ty sa bojíš malých mačiatok?“ Spýtal sa pobavene Simeon Leandra. Ten na neho naštvane zazrel.
„Je to divá mačka. Náhodou sú veľmi nebezpečné.“ Obraňoval sa blonďáčik.
„Táto rozhodne vyzerá nebezpečne. Daj si pozor, lebo ti odhryzne z nosa.“ Zasmial sa pre zmenu Arne. Leander sa chcel na Arneho osopiť, ale zarazil sa. Sopza neho sa ozvala tiché zachichotanie. Chlapec sa na nich stále trochu vystrašene pozeral, ale v hnedých očiach mal náznak pobavenia. Arne pristúpil bližšie a naklonil sa, aby na neho lepšie videl.
„Máš roztomilého ochrancu. Ukážeš nám ho ešte?“ Spýtal sa chlapca nežne. Chlapec na neho prekvapene pozeral. Bol mu akýsi povedomý. Zakrútil však záporne hlavou. Arne hravo posmutnel.
„A prečo nie?“ Spýtal sa nešťastne. „Vidíš tú veľkú mačku tam pri dverách?“ Ukázal smerom k Apií.
„Ja nie som mačka!“ Zazrela po ňom urazene leopardica.
„Ale si!“ Usmial sa na ňu Arne. Chlapec na neho nechápavo pozeral.
„Ty jej rozumieš?“ Zašeptal k Arnemu potichu. Arne sa na neho s úsmevom otočil.
„Samozrejme. Ona je môj patrior. Ja jediný jej rozumiem.“
„Aha.“ Prikývol si sám pre seba chlapec.
„Ak pôjdeš s nami, tak ti ukážeme aj viac takýchto patriorov. Leander má sokola.“ Chlapec zase zakrútil záporne hlavou.
„Prečo nechceš ísť s nami?“ Spýtal sa milo Leander. Chlapec len ukázal prstom k dverám. Tam stál Simeon a vedľa neho sedel Taras. Vlk! Samozrejme, že nechce vyjsť von, keď vidí zviera, ktoré mu práve vyvraždilo dedinu. Simeon to našťastie pochopil.
„Počkáme vonku.“ Usmial sa na Arneho. Len čo odišli chlapec sa trochu uvoľnil.
„Vieš, Taras nie je zlý vlk. Je dobrý. Mňa dokonca zachránil.“ Usmial sa na chlapca Arne. „Teraz s nami pôjdeš?“ Chlapec na nich nervózne pozeral. Nakoniec nepatrne prikývol. Hlinená stena okolo neho sa začala rozsýpať. Po štvornožky vyliezol spod stola a v náručí niesol malú chlpatú guličku.
„Ako sa voláš maličký?“ Spýtal sa Arne a uprel na neho oči. Chlapec na neho váhavo pozrel.
„Razzo. Razzo De Fresnel.“ Zašeptal potichu chlapec. Leander sa napriamil. To meno poznal.
Komentáre
Prehľad komentárov
Som rada, že sa Arne z toho dostal. A práve včas, pretože Simeon vo chvíľkovej slabosti by urobil obrovskú chybu, ktorou by ublížil nielen sebe, ale aj Arnemu. Ešte stále neviem prísť na to kto je ten zradca, ale predpokladám, že to bude niekto od koho by sa to najmenej čakalo. Dosť ma prekvapila tá udalosť s vlkmi i to stretnutie Arneho s Razzom. To, že Lenader pozná jeho meno je celkom pochopiteľné keďže vyrastal v Geniase, ale zaujímavé bolo to, že mu Razzovi Arne pripadal známy. Možno, že ho predtým videl keď ho predstavovali ako kráľa. Som zvedavá ako sa to bude vyvíjať ďalej. A aj keď teraz často nedostávam k čítaniu :( neviem sa dočkať pokračovania :)
:)
(Neferet, 13. 2. 2014 13:04)jeho meno je veľmi dôležité a Leander ho pozná trošku inak :D ale nebudem predbiehať :) som rada, že aj keď máš málo času, zostala si verná komentujúca :)
:3
(StellaS-E, 11. 2. 2014 18:59)Po dlouhé době je to tady...neskutečně jsem se těšila na tenhle cyklus ;) jsem ráda že se Arne probudil a Simeon si to s tím odchodem rozmyslel, a ten klouček...proč mám takový dojem že se to všechno ještě zkomplikuje :)
:)
(Neferet, 11. 2. 2014 19:17)keby sa to nekomplikovalo, tak by to nebolo ono :D samozrejme, že sa to musí skomplikovať :D
...
(Lilia, 12. 2. 2014 20:00)