Kapitola sedemnásta
Arne stál pri okne v knižnici a pozoroval chlapca na nádvorí, ktorý sa hral s ich patriormi. Dokonca sa posmelil a pustil si k telu aj Tarasa s Kalistou.
„Takže? O čo ide?“ Ozval sa už trochu nervózne Rodes. Leander ich všetkých zavolal do knižnice a chcel im niečo oznámiť.
„Viem, prečo napadli vlci tú osadu.“ Prehovoril pevne blonďáčik. Všetci okamžite spozorneli.
„Čože?“ Vyhŕkol prekvapene Andres. „Ako to môžeš vedieť?“
„To ten chlapec. To kvôli nemu tam boli.“ Arne sa na neho zamračil.
„Je to len dieťa. Prečo by ho chceli zabiť?“
„Pretože je to Gedeonov syn.“ Všetci na neho prekvapene pozreli.
„Ako si na to prišiel?“ Ozval sa po chvíli Simeon.
„Jeho meno je De Fresnel. Nič vám to nehovorí?“
„Belaisa!“ Vykríkla pochopením Mariola.
„Presne tak.“ Prikývol Leander.
„Kto je Belaisa?“ Nechápal situáciu Arne.
„Belaisa De Fresnel bola Gedeonova milenka.“ Začal vysvetľovať Andres. „Bola to nádherná žena a pochádzala z veľmi významného rodu. Gedeon jej kráse podľahol okamžite. Stretli sa tu na zámku. Myslím, že to bolo na plese. Boli dokonalý pár. Ona bola nežná ukážková dáma a Gedeon ju neustále chránil.“
„Pamätám si ten ples.“ Zaspomínala Raisa. „Neodtrhli sa od seba celý večer. Bolo to asi dva roky pred jeho zradou. Gedeon bol vtedy ešte generálom.“
„Milovali jeden druhého a všetci im tú lásku závideli.“ Pokračoval v rozprávaní Andres. „Chceli sa vziať, ale Gedeon tesne pred ich svadbou zradil.“
„Ale ten malý má desať, možno jedenásť rokov. To nedáva zmysel. Vojna bola pred šestnástimi.“ Zavrtel hlavou Arne.
„Belaisa zmizla po vojne. Niektorí hovorili, že umrela, ale zrejme utiekla s Gedeonom.“ Poznamenal Rodes. Arne sa znova zahľadel z okna na chlapca. Sedel na múriku a patriori ležali pri ňom.
„Nemáme istotu, že je skutočne jeho syn.“
„Všetko tomu nasvedčuje. Vlci cítili Gedeonovu krv a chceli ju zničiť.“ Zamyslel sa Rainer.
„Mali by sme sa s ním porozprávať. Možno zistíme viac.“ Navrhol Arne a vydal sa na nádvorie nasledovaný Simeonom a Raisou. Netrvalo dlho a stáli pred chlapcom, ktorý na nich smutne pozrel. V náručí držal spiace mačiatko a hladil ho po kožúšku.
„Ako sa cítiš?“ Spýtal sa starostlivo Arne a posadil sa k chlapcovi na múrik. Pohladil mačiatko po hlavičke a s úsmevom sa zahľadel na Razza. Ten nešťastne zvesil hlavu.
„Mamička už nepríde, však?“ Spýtal sa potichu. Arne vzhliadol k Raise. Nevedel čo robiť. Raisa si kľakla pred chlapca a pohladila ho po ruke.
„Mamička musela odísť. Ale nemusíš sa báť. Určite na teba dáva stále pozor.“ Usmiala sa na neho povzbudivo. Chlapcovi sa po tvári zviezla slza. Raisa ho jemne objala. „Pokojne si poplač. To nič nie je.“ Chlapec sa rozvzlykal. Arne so Simeonom sa vzdialili. Dnes sa od neho tak či tak nedozvedia nič. Teraz potreboval Raisinu starostlivú náruč.
Andres sedel na posteli a o seba mal opretého Leandra. Rukami ho objímal okolo pásu a jemne ho hladil, zatiaľ čo si Leander čítal nejakú knihu.
„Vážne si myslíš, že ten chlapec je Gedeonov syn?“ Prerušil ticho Andres a nežne ho pobozkal do vlasov. Leander odložil knihu vedľa seba a otočil sa na svojho spoločníka. Posadil sa obkročmo nad neho a objal ho okolo krku.
„Myslím, že áno. Aspoň to tak vyzerá.“ Povzdychol si. Andres ho pohladil po chrbte.
„Myslíš, že je pre nás hrozbou?“ Leander zavrtel hlavou.
„Pochybujem. Je na tom niečo divné. Akoby nevedel, že je jeho synom. Ale možno je to len pocit.“ Andres mu venoval jemný bozk na kľúčnu kosť.
„Za posledné dni sa tu udialo až príliš divných vecí.“ Zašeptal a znova sa perami obtrel o Leandrovu pokožku. Ten nepatrne vzdychol.
„Nechcem sa o tom teraz baviť.“ Pritiahol si Andresa k sebe a rozohral vášnivý bozk. Ten sa okamžite chytil iniciatívy a položil Leandra na posteľ. Jemne ho priľahol a poddal sa pocitom. O pár izieb ďalej na posteli ležal Simeon a hľadel do stropu. Arne v izbe ešte nebol. Chcel zájsť za Raisou a spýtať sa na Razza. Premýšľal nad ich vzťahom. Chcel by sa posunúť ďalej, ale Arne nevyzeral byť na taký krok pripravený. Bál sa, že ak niečo skúsi, vydesí ho. Sám však, ale už mal pocit, že je na hranici. A Arne mu to neuľahčoval. Jeho tok myšlienok prerušilo otvorenie dverí. Do izby vstúpil Arne a prešiel k posteli. Ľahol si a pritúlil sa k Simeonovi. Ten ho objal a nežne mu prehrabol vlasy. Arne sa na neho unavene usmial.
„Všetko v poriadku?“ Spýtal sa potichu Simeon. Arne prikývol.
„Spí u Raisi. Bude v poriadku.“ Simeon ho pohladil po tvári.
„Chceš spať?“ Arne sa k nemu viac pritúlil. Nahol sa k nemu a prešiel perami po tých jeho.
„Chvíľu to ešte zvládnem.“ Spojil svoje pery s tými pred sebou. Simeon sa do bozku usmial a prevalil sa nad neho. Zaľahol ho telom a zmenil intenzitu bozku. Pohladil Arneho po stehne a dlaňou putoval vyššie až na jeho bok. Vyhrnul mu trochu košeľu a pohladil ho po nahej pokožke. Arne do bozku vzdychol. Simeon v ten moment prestal. Vytiahol ruku spod košele a vplietol mu ju do vlasov. Odtiahol sa a zahľadel sa mu do očí.
„Milujem ťa.“ Zašeptal k nemu a hravo ho pobozkal na špičku nosa. Arne sa usmial.
„Aj ja teba.“ Znova sa natiahol k jeho perám a vyžiadal si bozk. Už pár dní bol rozhodnutý sa posunúť ďalej, ale nevedel ako to Simeonovi naznačiť. Vedel, že sa o nič nepokúsi, pokiaľ si bude myslieť, že nie je pripravený. Ale on bol. Vzoprel sa na rukách a prevrátil ich pozície. Sedel obkročmo nad Simeonom a neprestával sa venovať jeho perám. Rukou ho pohladil po hrudníku. Bozky presunul na Simeonov krk a roztrasenými prstami sa snažil rozopnúť jeho košeľu. Simeon vzdychol, keď sa Arne dostal k citlivému miestu pod uchom.
„Čo to robíš?“ Zašeptal k nemu a pohladil ho po stehne. Arne znervóznel ešte viac.
„Robím niečo zlé?“ Snažil sa udržať hlas pevný, ale Simeon si všimol to zaváhanie.
„Podľa toho, ako chceš pokračovať.“ Obe ruky posunul po Arneho stehnách nahor.
„Neviem. Nechám sa prekvapiť.“ Zašeptal mu do ucha a jazykom ho poláskal. Konečne sa mu podarilo rozopnúť košeľu, ktorú dlaňou rozhrnul. Rukou prešiel po novo odhalenej pokožke a perami sa vrátil k tým Simeonovým. Ten si užíval, každý dotyk, ktorý mu mladší doprial. Netušil, ako ďaleko chcel Arne zájsť, ale v tú chvíľu mu to bolo celkom jedno. Pritiahol si jeho telo viac k sebe a vášnivo odpovedal na bozky, ktoré Arne rozohrával. Pohol pomaly panvou a jemne sa obtrel rozkrokom o ten Arneho. Arne cítil, že Simeon je vzrušený. Sám na tom nebol oveľa lepšie, ale ten jediný pohyb ho vystrašil. Na pár milimetrov sa od neho odtiahol a zaváhal.
„Ak chceš, môžeme ísť spať.“ Zašeptal mu Simeon do pier. Arne nechcel cúvnuť. Nie teraz. Znova sa sklonil k Simeonovi.
„Nie.“ Zašeptal pre zmenu mladší a už po niekoľký krát spojil ich pery. Simeonovi sa práve plnil sen. Objal Arneho a aj s ním sa posadil. Arneho to prekvapilo, ale neprestával sa venovať bozku, ktorý sa čoraz viac prehlboval. Simeon rýchlo vytiahol ruky zo svojej košele a odhodil ju na zem vedľa postele. Chytil mladšieho okolo pásu a vytiahol mu košeľu z nohavíc. Ruky vsunul pod látku a pohladil ho po odhalenej pokožke. Arne sa zatriasol.
„Si studený.“ Usmial sa na staršieho a obtočil mu ruky okolo krku.
„Tak ma zohrej.“ Zašeptal s úsmevom Simeon a vydal sa bozkami po jeho krku.
„Nič iné mi asi neostáva.“ Natiahol ruky nad hlavu, aby mu starší mohol vyzliecť košeľu a znova si vyžiadal jeho pery. Nahým hrudníkom sa obtrel o ten Simeonov a vzdychol. Simeon si ešte chvíľu užíval bozk, kým mu nežne skusol spodnú peru a odtiahol sa, aby mohol pokračovať na jeho krku. Arne zaklonil hlavu a zavrel oči. Bolo to neskutočné. Jeho prsty sa zaplietli do Simeonových krátkych vlasov a prehrabovali sa v nich. Simeon pokračoval bozkami až k jeho kľúčnej kosti. Urobil mu tam malý červený fliačik a presunul sa nižšie. Ruky presunul na jeho pozadie a jemne ho stisol. Arne sa viac prehol a vzdychol, keď starší doputoval k jeho bradavke. Cítil vzrušenie, ktoré sa mu tlačilo v nohaviciach. Simoen akoby mu čítal myšlienky. Znova sa navrátil k mladšieho perám a opatrne ho začal ukladať na posteľ. Zaľahol ho polovicou tela a jednu ruku presúval z jeho brucha nižšie. Dostal sa až k lemu nohavíc, pod ktorý zašiel prstami. Znova sa vrátil k mladšieho krku a hrudníku. Pomaly začal rozopínať jeho nohavice. Dlaňou sa dostal pod ne a prešiel po vzrušenom rozkroku mladšieho, haleného látkou spodného prádla. Arne sa prehol v chrbte a vzdychol. Simeon sa pousmial a bozkami sa presúval nižšie po jeho hrudníku. Rukou pomaly sťahoval mladšieho nohavice až kým neboli pod kolenami. Trochu sa vzpriamil, aby ich mohol nadobro stiahnuť. Arne v ten okamžik očervenel. V šere izby to však nebolo vidno, za čo bol vďačný. Simeon sa k nemu znova sklonil. Jemný bozk sa zmenil v náruživý.
„Si si istý? Nechcem, aby si sa do niečoho nútil.“ Zašeptal k nemu, keď sa nepatrne odtiahol. Arne sa zamračil. Simeona to rozosmialo.
„Chápem. Nemám mať blbé otázky.“ Skonštatoval a znova sa vrhol na jeho pery. Znova sa začal bozkami sunúť po jeho tele nižšie. Chvíľu sa venoval každej bradavke, kým sa presunul na brucho. Ruky sa postupne dobývali pod spodné prádlo. Arne slastne vzdychol, keď sa ho staršieho ruky konečne dotkli tam, kde to potreboval najviac. Zavrel oči a nepatrne sa pohol panvou k nemu. Simeon sa usmial a pokračoval bozkami cez brucho. Stiahol mu spodné prádlo a nežne začal jeho vzrušenie obsypávať bozkami. Oblizol špičku a hneď na to ju pohltil do úst. Arne zalapal po vzduchu. Bol to neopísateľný pocit. Nikdy nič podobné nezažil. Simeon pokračoval vo svojom počínaní len krátko. Vedel, že Arne by to nevydržal a nechcel to hneď ukončiť. Rýchlo sa vytiahol na úroveň jeho úst a okamžite sa k nemu vášnivo prisal. Bol na pokraji. Vzdialil sa na chvíľu od Arneho a nahol sa k nočnému stolíku. Zo šuplíka vytiahol akúsi červenú nádobku. Arne na to prekvapene pozrel.
„Čo je to?“ Spýtal sa nervózne. Simeon nádobku položil k jeho hlave a usmial sa na neho.
„Je to bylinková masť.“ Sklonil sa k jeho krku a začal ho obsypávať bozkami. „Uvoľní ťa a nič ťa nebude bolieť.“ Zašeptal mu do ucha a zubami stisol lalôček. Arne veľmi nevnímal, čo mu druhý hovorí. Príliš ho zamestnávala ruka, ktorá už zase spočívala v južnejších miestach. Simeon pár krát ešte prešiel jeho vzrušenie rukou a roztiahol mu nohy. Vtesnal sa medzi ne a otvoril nádobku. Nabral si trochu masti na prsty. Arne na neho trochu vydesene pozrel. Simeon si to všimol a sklonil sa k nemu.
„Veríš mi?“ Arne po chvíli váhavo prikývol. „Nikdy by som ti neublížil. Vieš to, však?“ Arne znova prikývol. Simeon sa mu prisal na pery a snažil sa odviesť pozornosť od ruky, ktorá mierila k jeho vstupu. Jemne ho prstami premasíroval. Arne podvedome trochu cukol. Simeon sa preto vrátil ústami k jeho vzrušeniu a znova ho pohltil do úst. Arne sa v ten moment musel znova učiť dýchať. Hlasno vzdychal pod staršieho dotykmi. Jednu ruku vplietol do jeho vlasov a druhou si prikryl ústa, aby aspoň trochu tlmil svoj hlas. Simeon cítil, že mladší nemá k vrcholu ďaleko. Prestal sa mu venovať ústami a vrátil sa k jeho perám. Arne si ani nevšimol, že v ňom má už dva prsty. Slastne zakňučal, keď sa mu starší prstami obtrel o prostatu. To bolo na Simeona priveľa. Len na moment pridal tretí prst a ruku odtiahol. Arne ťažko oddychoval a prosebne hľadel do jasno zelených očí. Simeon si rýchlo stiahol nohavice na koľko bolo potrebné a pomaly začal do neho vstupovať. Arnemu sa skrivila tvár bolesťou.
„Pšš. Už to bude.“ Chlácholil ho starší a neustále mu krk a tvár posieval bozkami. Netrvalo dlho a bol v ňom na doraz. Oprel si čelo o to jeho a zhlboka dýchal. Nečakal, že ho to tak vezme. Arne sa po chvíli netrpezlivo zavrtel. To bol pre staršieho povel. Pomaly sa z neho vysunul a prirazil. Arne zalapal po dychu. Slastne sa prehol v chrbte a zavrel oči. Simeon sa mu prisal z boka na krk a zrýchľoval svoje prírazy. Vedel, že to nebude trvať dlho. Prírazy boli čoraz tvrdšie a dych sa mu skracoval. O malú chvíľu už nebolo návratu. S tichým výkrikom Arneho mena sa urobil. Rukou sa presunul na mladíkové vzrušenie a niekoľkými rýchlimi ťahmi ho doviedol k vrcholu. Vyčerpane sa zvalil vedľa Arneho a snažil sa upokojiť svoj tep. Počul Arneho plytké dýchanie. Otočil sa s úsmevom k nemu. Arne konečne otvoril oči a zadíval sa do stropu. Nič úžasnejšie v živote nezažil. Stočil pohľad na Simeona a unavene sa usmial. Simeon si ho pritiahol k sebe a prisal sa na jeho pery. Bol to jemný a opatrný bozk. Odtiahli sa od seba až po veľmi dlhom čase, keď im obom už došiel kyslík.
„Bolo to nádherne.“ Zašeptal mladšiemu do ucha Simeon a privinul si ho viac k telu. Arne sa na neho len zmožene usmial a zívol. Starší cez nich prehodil prikrývku a pohladil ho po vlasoch.
„Dobrú noc, láska.“ Zašeptal, ale Arne už dávno spal.
Komentáre
Prehľad komentárov
Musím súhlasiť s Leandrom. Na tej situácii ohľadne toho malého niečo nesedí. Uvidíme ako sa to bude vyvíjať ďalej. Čo sa mi veľmi páčilo bol opis Arneho a Simeonovho milovania. Bolo z toho cítiť, že naozaj išlo o spojenie dvoch tiel a duší do jedného tela a jednej duše. Ich vzájomné dotyky vyjadrovali presne to čo jeden pre druhého znamenajú. Bolo to plné spaľujúcej vášne no zároveň tiež plné lásky, nehy a dôvery. Naozaj sa Ti to podarilo. Neviem sa dočkať pokračovania :)
Prepáč za neskoršie komentovanie.
...
(Lilia, 24. 3. 2014 20:22)