Kapitola piata
Arne ležal na veľkej mahagónovej posteli s baldachýnom a premýšľal. Prišli v noci a Simeon ich zaviedol do izieb, aby si odpočinuli. Stále nedokázal uveriť tomu, že tento hrad je vlastne jeho a krajina, v ktorej sa práve nachádzajú je skutočná. Za oknami začalo svitať. Arne vstal a podišiel k oknu, aby sa zahľadel na okolitú prírodu. Nelíšila sa veľmi od reálneho sveta. Bola hornatá a všade dookola boli lesy. Cítil sa ako v knihe Alexandra Dumasa. Bolo to zvláštne. Z myšlienok ho vytrhlo zaklepanie na dvere. Do miestnosti vstúpil Simeon a hlboko sa poklonil.
„Môj pane, strážci vás chcú privítať.“ Arne si povzdychol.
„Nehovor mi pane. Som Arne.“
„Ale môj pane...“ Chcel protestovať mladík, ale Arne ho prerušil.
„Prosím. Vážne je to divné. Som proste Arne. Len Arne.“
„Ako rozkážete, pane....teda Arne.“ Znova sa poklonil.
„A tykaj mi. Som mladší.“ Upozornil ho čiernovlások. Simeon na neho chvíľu hľadel, kým váhavo prikývol.
„Dobre. Tak teda poďme.“ Povzdychol si znova Arne a vydal sa za Simeonom, ktorý ho viedol do veľkej sály. Otvoril mu dvere a s poklonou ho pustil dovnútra.
„Arneleeees!!!“ Ozval sa nadšený výkrik len čo vstúpil do miestnosti a niekto sa mu hodil okolo krku. „Som taký rád, že ťa zase vidím.“ Simeonovi zacukalo v obočí. Prešiel k objímajúcej sa dvojici. Chytil osobu za golier a prudko ju odtiahol od Arneho, ktorý stále nechápavo stál na mieste.
„Trochu úcty, Leander. Je to tvoj kráľ.“ Zavrčal na neho Simeon.
„Na a čo, že bude kráľom. Sme predsa kamaráti.“ Nafúkol sa chlapec asi v Arneho veku. Bol o niečo nižší, než Arne s krátkymi strapatými blonďatými vlasmi. Tvárička okrúhla a v tej chvíli rozkošne nafúknutá. Oči mal veľké a žiarivo modré.
„Ehm, prepáč, ale ty si...?“ Arne nespoznával osobu pred sebou. Nikdy v živote ho nevidel. Simeon blonďáčika pustil. Ten sa postavil pred Arneho a hlboko sa poklonil.
„ Leander De Barral. Strieborný eagler a Tretí strážca kráľovstva Genias.“ Žiarivo sa na tmavovlasého mladíka usmial. „A boli sme najlepší kamaráti, kým si odišiel.“
„Najlepší kamaráti?“ Mrzelo ho, že si niečo také nepamätal. „Prepáč, ale veľa vecí si nepamätám.“ Leander prikývol. Bolo mu jasné, že si nebude pamätať čo sa stalo pred šestnástimi rokmi.
„Prepáčte, že vás ruším, ale rada by som vás privítala.“ Ozvalo sa vedľa Arneho. Otočil sa a zbadal krásnu ženu v dlhých bielych šatách. Nebola veľmi vysoká, ale štíhla ako prútik. Mohla byť o pár rokov staršia ako on sám. Dlhé blond vlnité vlasy jej siahali po pás a krásnymi modrými očami hľadela do tých jeho.
„Som Lineta De Barral. Biela eaglerka a Druhá strážkyňa kráľovstva Genias.“ Pousmiala sa a poklonila.
„V-veľmi ma teší.“ Arne bol ženou ohromený. Bola nádherná a jej energia ožarovala celú miestnosť. „De Barral?“
„Áno. Leander je môj malý brat.“ Odpovedala mu a s úsmevom pozrela na svojho urazeného bračeka.
„Nie som malý!“ Ozval sa dotknuto a skrížil si ruky na prsiach. Arne sa rozosmial a Lineta si povzdychla. Simeon to celé mlčky pozoroval.
„Hm, podľa toho, čo mi rozprávala Raisa, tak strážci boli štyria.“ Rozhliadal sa po miestnosti, ale videl iba ich troch.
„O áno. Chýba Rainer. Mal by tu každú chvíľu byť.“ Oboznámila ho so situáciou Lineta. V ten moment sa ozval za dverami strašný hluk a dupot. Všetci sa pozreli k dverám, ktoré sa po chvíli rozrazili a dovnútra vbehol obrovský hnedý vlk. Na chrbte mu sedel mladý muž s dlhými hnedými vlasmi stiahnutými modrou stuhou. Veselo sa usmieval a v čokoládových očiach mal iskričky. Zaprel sa na rukách a ladne zoskočil z vlčieho chrbta pred Arneho. Natiahol k nemu ruku a pousmial sa. Arne na neho chvíľu pozeral, kým mu ruku podal a jemne stisol. Muž sa ešte viac usmial a energicky mu rukou začal triasť.
„Veľmi ma teší, mladý pán. Nemohol som sa dočkať, kedy vás spoznám. Ako sa vám páči Genias? Dlho ste tu neboli, že?“ Začal na neho chrliť vety jednu za druhou. Arne nestíhal registrovať slová, pretože hnedovlások rozprával strašne rýchlo. Tentokrát zacukalo v obočí Linete.
„Rainer!“ Okríkla ho. Hnedovlások sa na ňu otočil a nechápavo sa zahľadel do jej očí.
„Čo?“ Spýtal sa nechápavo. To Linetu rozhodilo ešte viac. Mávla k nemu rukou a silou vzduchu ho odhodila od Arneho.
„Čo sme si hovorili o tvojom správaní?!“ Okríkla ho znova. Rainer sa horko-ťažko postavil na nohy a nervózne sa usmial.
„Áno viem, viem. Hlavne s úctou.“
„Tak čo do čerta robíš a ešte k tomu s Kalistou v tejto podobe?!“ Rozohnila sa Lineta ešte viac. Okolo nej sa začal víriť vzduch a vlasy jej viali na všetky strany. Oči jej podivne žiarili. Arnemu prebehlo mysľou, že ako nádherne vypadala, tak teraz bola desivá. Rainer o krok ustúpil a ruky dal pred seba v obrannom geste.
„Dobre, dobre. Pochopil som.“ Pozrel na hnedého vlka a usmial sa. „Kalista, počula si šéfku.“ Vlčica prikývla. Jej srsť zažiarila a celá jej postava sa začala zmenšovať. Dosiahla výšku normálne vlka a žiara pohasla. Rovnako iskrivými medovými očami sa zahľadela na Arneho a pribehla k nemu, aby sa nechala pohladiť. Arne sa k nej zohol a poškrabal ju za ušami. Lineta sa medzitým upokojila.
„Rainer Morino. Hnedý wolver a Štvrtý strážca kráľovstva Genias. To je Kalista.“ Poklonil sa hnedovlások a veselo sa usmial.
„Teší ma.“ Prikývol s úsmevom Arne. „Prosím vás všetkých, volajte ma Arne a nie mladý pán a tykajte mi. Cítim sa nepríjemne, keď ma oslovujete ako starého chlapa.“ Lineta s úsmevom prikývla. Leander sa mu zase hodil okolo krku a pevne ho objal.
„No nie je skvelý? Je úžasný! Proste najlepší!“ Nadchýnal sa Rainer a šťastne poskakoval okolo Kalisty, ktorá nadšene štekla.
„Upokoj sa Rainer.“ Upozornila ho Lineta. Nad hlavami im čosi preletelo. Arne zdvihol zrak k stropu a zbadal dvoch dravých vtákov. Menší sa zniesol nižšie a pristál na hlave Leandrovi. Bol to sokol so striebristým perím. Leander natiahol ruku s rukavicou, ktorú si Arne všimol až teraz a sokol sa premiestnil na ňu. Pozoroval Arneho a zvedavo otáčal hlavičkou.
„To je Linus.“ Oznámil mu Leander a pohladil sokola po bielom brušku. Väčšieho z vtákov si na rukavicu privolala Lineta. Bol to orol americký. Dosadol na Linetinu ruku a hrdo sa vypol. Bol obrovský a Arne sa čudoval ako ho také drobné žieňa udrží.
„To je Nerion.“ Pousmiala sa Lineta a taktiež vtáka pohladila.
„Wow. Sú nádherný.“ Arne žasol. Nikdy nebol tak blízko týchto okrídlených zvierat a na obrázkoch to nebolo ono.
„Pane, teda Arne.“ Oslovil ho Simeon potichu. „Ešte by som ti chcel niekoho ukázať. Vyrastal si s ňou, ale ona musela zostať v Geniase.“ Arne sa prekvapene otočil na Simeona. Netušil o koho ide, ale zvedavosť ho viedla priamo sa Simeonom, ktorý prešiel k dverám na balkón. Otvoril ich a Arne v ten moment skončil na zemi pod veľkou leopardicou. Trochu vydesene hľadel na zviera, ktoré sa očividne nechystalo z neho zliezť a nervózne pozrel po Simeonovi v očakávaní. Leopardica sa sklonila a drsným jazykom mu pooblizovala tvár. Simeon sa len usmial.
„To je Apia. Zrejme si ju nepamätáš a asi by si ju ani nespoznal. Troška vyrástla.“
„Čože? Ako?“ Arne nechápavo pozrel po Simeonovi. „Zlez zo mňa.“ Zazrel po zvierati, ktoré sa po ňom stále sápalo. Leopardica zliezla a zahanbene sklonila hlavu. Arne sa postavil a zahľadel sa na škvrnitú šelmu. Bolo to naozaj prekrásne zviera. Elegantné, hrdé a vznešené. Podišiel k nej a pohladil ju po chrbte. Zviera sa spokojne posadilo a nechalo sa hladiť. Jej srsť bola dokonale jemná. Na dotyk až plyšová.
„Si krásna, ale nesmieš na mňa takto skákať.“ Vytkol jej Arne.
„Mrzí ma to. Hneváš sa?“
„Nehnevám, ale viac krát to nerob.“ Arne dva krát zamrkal a zalapal po vzduchu. O svojom duševnom zdraví už pochyboval predtým, ale bol si istý, že zviera práve k nemu prehovorilo. Otočil sa na Simeona s otázkou v očiach.
„Zvieratá tu rozprávajú?“ Simeon sa rozosmial.
„Nie, nerozprávajú.“
„Ale ona na mňa prehovorila.“ Ohradil sa tmavovlások.
„Samozrejme. Ona je tvoj patrior. Počuješ ju iba ty.“ Oboznámil ho Simeon s úsmevom.
„Môj patrior?“ Mladík sa zahľadel na leoparda pred sebou a znova vrátil zrak k Simeonovi. „Ja mám svojho patriora?“
Komentáre
Prehľad komentárov
Jednoducho krása. Takže Arne má za patriora leopardicu? Wau. Dokonca sú spojení takže si navzájom rozumejú. Aj ja chcem!! Teším sa na ďalší diel :)
Júú *w*
(Dí de Fast (vlcipovidky.blog.cz), 5. 8. 2013 15:37)Nádherná kapitola! Už sa nemôžem dočkať ďalšej!
Re: :)
(Neferet, 5. 8. 2013 15:49)jej ahoj...som veľmi rada, že sa ti to páči :) sľubujem, že ďalšia kapitola bude čoskoro :)
XD
(Lilia, 6. 8. 2013 20:15)