Kapitola deviata
Bežali rýchlo lesom a smiali sa. Apia mala výhodu obratnosti a ľahšie sa vyhla prekážkam. Netrvalo dlho a Tarasa bez ťažkostí predbehla. Arne sa otočil na Simeona a so smiechom mu vyplazil jazyk. Simeon sa rozosmial. Ten chlapec sa mu páčil čoraz viac. Bol priateľský, vnímavý a očividne sa vedel baviť. A tie jeho nebesky modré oči mu úplne učarovali. Dobehli až na okraj lesa. Arne sa zastavil a zahľadel sa z kopca, kde sa rozprestieralo malé mestečko. Vyzeralo ako z nejakého historického filmu z osemnásteho storočia, ale to tu vyzeralo vlastne všetko. Pousmial sa a znova sa rozbehol. Zastavil až tesne pred mestom a s úsmevom sa otočil na dobiehajúceho Simeona.
„Prvý.“ Vypol sa hrdo dlhovlasý chlapec a žiarivo sa zazubil. Simeon sa rozosmial.
„Dobre, dobre. Si víťaz.“ Zoskočil z Tarasa, ktorý sa hneď zmenil do svojej pôvodnej podoby. Pristúpil k Apii, aby pomohol Arnemu zliezť. Ten zoskočil z leopardieho chrbta a pristál rovno v Simeonovom náručí. Stál nohami na zemi a Simeon ho držal okolo pása. Nežne sa pritom usmieval a Arnemu sa podlamovali kolená z tých zelených očí, ktoré na neho hľadeli. Vyrušila ich Apia, ktorá sa obtrela o Arneho nohu.
„Červenáš sa.“ Poznamenala pobavene šelma už vo svojej normálnej podobe. Arne sa nervózne ošil a pousmial sa.
„Ideme?“ Spýtal sa a zahľadel sa smerom k mestu. Simeon prikývol a vydal sa priamo do stredu mesta. Všade boli malé obchodíky s rôznymi tovarmi. Od pekárni až po zlatníctva a kováčstva. Arne si nadšene prezeral výklady a sem tam sa Simeona niečo spýtal. Ten mu s úsmevom vždy ochotne odpovedal. Dostali sa až na akési námestíčko. V prostred bola obrovská fontána a všade dookola boli malé kaviarničky a pohostinstvá. Arne sa rozbehol k fontáne a rukou prešiel po hladine. Simeon ho okúzlene pozoroval. Dlhovlasý mladík sa na neho s úsmevom otočil. Taras s Apiou poslušne stáli kúsok od nich.
„Poď. Zájdeme na tú čokoládu.“ Navrhol po chvíli Simeon a zamieril do jednej z kaviarničiek. Arne ho nadšene nasledoval. Posadili sa k stolu v rohu a objednali si horúcu čokoládu. Apia s Tarasom si ľahli pod stôl a odpočívali. Po chvíli sa pred nimi objavil horúci nápoj, ktorý nádherne voňal. Arne opatrne upil a spokojne mľaskol. Nebola to čokoláda, na ktorú bol zvyknutý. Bola horkejšia, ale oveľa viac aromatickejšia. Chutila mu oveľa viac. Poobzeral sa po kaviarni a všimol si zvedavých pohľadov hostí. Trocha nervózne sa ošil.
„Deje sa niečo?“ Spýtal sa starostlivo Simeon.
„Prečo sa na nás tak pozerajú?“ Zašeptal k nemu dlhovlasý mladík a mierne sa k nemu naklonil. Simeon sa pousmial a tiež sa naklonil.
„Bojíš sa?“ Arne prekvapene zamrkal.
„Mal by som?“ Spýtal sa trocha vyplašene. Simeon sa rozosmial.
„Nie, nemusíš. Sú tu dobrí ľudia. Len zrejme prvý krát vidia pardera. Už som ti vravel, že ste vzácny.“ Pokrčil ramenami starší mladík a pohodlne sa oprel. Arne sa ešte raz poobzeral a znova odpil z pohára. Bolo mu v Simeonovej spoločnosti príjemne a zároveň sa cítil nesvoj. Stále mu to prišlo, ako by boli na rande. Ale páčilo sa mu to. Simeon bol veľmi dobrý spoločník. Zhovorčivý, milý a vtipný. Bavili sa až kým sa nezačalo stmievať. Vtedy Simeon zavelil k odchodu. Prišli až ku kraju lesa, zmenili patriorov a pomaly sa vracali späť do sídla. V celom lese bolo ticho. Ani len cvrčka nebolo počuť. To sa Simeonovi nepáčilo. Les predsa žije aj v noci. Zamračil sa. Nastražil všetky zmysli a pozorne počúval. Čosi popri nich prebehlo. Arne si nič nevšimol a stále mieril pomaly cestou k sídlu. Znova čosi prebehlo. Simeon znervóznel.
„Arne, keď ti poviem, tak bež.“ Zašeptal k chlapcovi potichu. Arne sa vydesene otočil.
„Čože? Deje sa niečo?“ Znova ten zvuk.
„Potom ti to vysvetlím.“ Odpovedal a spomalil. Arne sa na neho otočil.
„Simeon, čo sa deje?“ Len čo to dopovedal, z kríkov vybehli dvaja veľký šedý vlci. Zaútočili na Simeona, ale ten obratne uhol.
„Bež do sídla!“ Zakričal na strnulého Arneho.
„Ale Simeon...“
„Apia, rýchlo ho odvez!“ Znova sa vyhol útoku. Apia sa rýchlo otočila a rozbehla sa k sídlu.
„Apia, musíme sa vrátiť! Simeon je tam sám!“ Kričal na svoju patriorku vydesený chlapec.
„Arne, musím ťa odtiaľto dostať. Simeon si poradí. Oni idú po tebe.“
„Ale...“ Chcel jej ešte oponovať, no Apia ho prerušila.
„Arne, neprotestuj. Nájdeme strážcov. Tí mu pôjdu pomôcť. Teraz sa len drž.“ Arne nakoniec len prikývol. Bežali pomedzi stromy. Sem tam ho trafila vetvička do tváre, ale on to nevnímal. Jediná myšlienka, ktorá sa mu v hlave premávala, bolo nájsť strážcov a poslať ich na pomoc. Pár minút mu pripadalo ako hodiny. Dobehli na nádvorie a Apia sa vyčerpane zosunula k zemi. Arne rýchlo zoskočil a rozbehol sa k dverám.
„Lineta!!! Rainer!!! Kde ste všetci!!!“ Kričal a prehľadával každú miestnosť. Z knižnice vybehla Raisa s Leandrom. Keď videla Arneho, celého doškriabaného a vydeseného dobehla až k nemu a vystrašene si ho premerala.
„Čo sa deje?“ Arne sa vydesenými očami zahľadel na Raisu.
„Šedý vlci...Simeon...Zostal v lese...Chcel som mu pomôcť, ale poslal ma preč...“ Dostával zo seba s ťažkosťami. Medzitým dobehli aj ostatní, ktorých prilákal hluk.
„Leander.“ Pozrela k blonďáčikovi, ktorý len prikývol. Rainer sa rozbehol k nádvoriu a vyskočil na Kalistu v premenenej podobe. Lineta s Leandrom vyskočili z okna rovno na chrbty svojich patriorov a leteli priamo k lesu. Arne sa vystrašene triasol.
„Apia!“ Vykríkol náhle a rozbehol sa späť na nádvorie. Apia tam ležala už v normálnej forme a rýchlo dýchala. Arne k nej rýchlo dobehol a vydesene sa na ňu pozrel.
„Apia, si v poriadku?“
„Som len unavená. Už dávno som nebehala v tej podobe.“ Odpovedala mu vyčerpane. Arne ju pohladil po boku.
Simeon uskočil pred jedným z vlkov a vytvoril pred sebou ohnivú stenu. Nevšimol si však, že odzadu sa blíži druhý. Bol už vyčerpaný. Nesmel ich pustiť za Arnem. Šedý vlk za ním sa prikrčil a vyskočil. Simeon sa prudko otočil. Myslel si, že je to jeho koniec, ale vlka odhodila vzdušná vlna. Pozrel k nebu, kde sa vznášal Nerion a na chrbte mu sedela Lineta. Z lesa vybehla Kalista s Rainer a pustili sa do druhého vlka. Leander pristál tesne vedľa Simeona. Zoskočil z Linusa a bežal k Simeonovi. Za ním sa však objavil vlk a chcel na neho skočiť. Simeon rýchlo zoskočil z Tarasa a trhol s Leandrom na stranu. Sám však dostal zásah a s bolestným stonom sa zvalil na Leandra. Taras pribehol k šedému vlkovi, zahryzol sa mu do krku a jediným trhnutím hlavy mu zlomil väz. Druhého vlka dorazil Rainer s Kalistou. Leander vydesene hľadel na Simeonov bok celý pokrytý krvou.
„Lineta!!! Máme problém!“ Zakričal na svoju sestru, ktorá sa zniesla s Nerionom k zemi. „Simeon! Je zranený!“ Lineta rýchlo pribehla k nemu. Prezrela Simeonov bok a uškrnula sa.
„Pomôžte mi s ním. Odveziem ho s Nerionom do sídla. Vy to tu dajte dokopy a vráťte sa.“ Prikázala im a za pomoci Rainera vysadili Simeona na orla. Za neho sa posadila Lineta a vzlietla. Strácal priveľa krvi. Netrvalo dlho a pristála na nádvorí. Okolo nej sa hneď zbehli ostatní. Pomohli jej vziať zraneného a Andres ho odniesol do izby.
„Zavolajte rýchlo Mariolu!“ Zakričal do chodby Rodes. Mariola bola liečiteľka a viac menej doktorka.
Arne sedel na posteli a stále bol rozrušený. Vedľa neho ležala Apia a odpočívala. Neustále ju hladil po hebkej srsti. Mariola sedela pri ňom a podávala mu hrnček s bylinkovým čajom na upokojenie.
„Vypi to. Bude ti lepšie.“ Usmiala sa na neho milo. Arne si povzdychol a napil sa. Do izby vbehol jeden z lokajov.
„Slečna Mariola! Potrebujú vás! Strážci sa vrátili!“ Chŕlil zo seba rozrušene. Arne sebou trhol.
„Arne, zostaň tu.“ Prikázala a rozbehla sa chodbou za lokajom. Tmavovláskovi to však nedalo. Musel vedieť, čo sa stalo. Opatrne vstal, aby nezobudil Apiu a pribehol k dverám. Vyšiel na chodbu. Všade pobehovali ľudia a čosi nosili. Vodu, čisté plátna, akési bylinky a veľa iných vecí. Pomalými krokmi sa vydal rovnakým smerom, akým bežali ostatní. Tú chodbu poznal. Išlo sa tade k izbe Simeona. Nevedomky kroky zrýchlil, až sa zmenili na beh. V Simeonovej izbe bol hluk. Vtrhol dovnútra a zarazil sa. Simeon ležal na posteli bez košele celý od krvi. Z jednej strany ho držal Rodes a z druhej Andres. Mariola nad ním stála a naliala mu akúsi číru tekutinu na ranu. Simeon bolestivo zakričal a vzoprel sa. Arnemu sa nahrnuli do očí slzy a zalapal po vzduchu. Raisa si to všimla a otočila sa k dverám. Keď zbadala svojho brata, rýchlo k nemu pribehla a vyviedla ho z izby na chodbu.
„Čo-čo mu je?“ Tmavovlások vydesene hľadel k zatvoreným dverám. Raisa ho objala okolo pliec a viedla ho ďalej od izby, z ktorej sa ozýval bolestivý nárek.
„Zranil ho jeden z vlkov.“ Povzdychla si.
„Ale prečo tak veľmi kričal?“
„Ich sliny a pazúre sú jedovaté. Ranu treba vyčistiť a dostať jed z tela preč.“ Zamračila sa hnedovláska a otvorila dvere do jeho izby.
„Ale nezomrie. Však nie?“ Arne sa posadil na posteľ a vydesene pozrel na Raisu. Tá sa smutne pousmiala.
„Isteže nie.“ Pravda však bola, že si nebola istá, či Mariola stihne dostať všetok jed z rany. Nechcela Arneho desiť a preto radšej zaklamala.
Komentáre
Prehľad komentárov
nic není dokonalé, doufám že bude v pořádku :)
...
(Lilia, 19. 8. 2013 18:15)Po chvíľke šťastia a pokoja im nastali poriadne krušné dni. Arne mal šťastie, že Simeon tak rýchlo zareagoval. Chudák Simeon, musí to byť strašná bolesť keď mu čistia tie rany. Dúfam, že sa mu čoskoro polepší a nezomrie. Teším sa na ďalší diel :)
:)
(Neferet, 19. 8. 2013 18:21)no nikdy nie je nič dokonalé :) ale všetko zlé je na niečo dobré :)
:)
(kimi, 19. 8. 2013 23:55)