Amazing - Láska ide cez žalúdok 4.
Nanashi sedel v reštaurácií za bielym paravanom. Zasnene hľadel z okna, ktoré bolo oproti nemu a s nežným úsmevom miešal kávu. Včera u neho bol Masao a bolo to nádherné. Pár nežných bozkov a jemných dotykov. Avšak Masao sa zachoval ako správny džentlmen a okolo pol desiatej sa s Nanashim rozlúčil vášnivým bozkom a odišiel domov. K stolu si prisadol jeho brat.
„Nashi? Si v poriadku?“ Usmial sa na neho starší. Nanashi si povzdychol.
„Som v najlepšom poriadku.“
„Ja len že som ti tú kávu priniesol tak pred dvadsiatimi minútami a ešte si z nej očividne neodpil.“ Lyžička v káve sa zastavila. Nanashi prekvapene na svojho brata pozrel. Ten na neho jedným okom mrkol.
„Aké bolo rande?“ Usmial sa na neho. Nanashi sa okamžite začervenal.
„Bolo to fajn.“
„Podľa tvojho úsmevu viac než to.“ Rozosmial sa starší a odpil zo svojej kávy. Nanashi sa pousmial. Potom sa na svojho brata podozrievavo zahľadel.
„Natsu?“
„Hm?“
„Ty asi nemáš páru o tom, čo sa práve deje, že?“ Usmial sa na neho mladík a po prvý krát odpil z kávy. Uškrnul sa. Bola studená.
„Čo by sa malo diať?“ Nechápal starší plavovlások.
„Ty netušíš, kto Masao je?“ Natsume sa zamyslel.
„Nový spoločník a celkom fajn chlap. A očividne sa mu páčiš.“ Usmial sa na neho znova. Nanashi s úsmevom zavrtel hlavou. Vedel to. Jeho brat je proste nevšímavý idiot.
„Čo je?“ Spýtal sa nevrlo starší.
„To nič.“ Nanashiho zelené oči sa upreli do tých jeho. „Natsu, Masao je ten istý Masao, ktorý pred siedmimi rokmi bez vysvetlenia zmizol.“ Zašeptal k nemu. Natsume sa zamračil a chvíľu premýšľal. Nanashi čakal na jeho reakciu. Po chvíli sa staršieho zelené oči rozjasnili pochopením.
„Ten hajzel!“ Vykríkol a vstal. Chcel mu okamžite ísť zmaľovať ksicht, ale zastavila ho mladšieho ruka. Nanashi sa zhovievavo usmial.
„Ako si dovoľuje! Príde sem akoby sa nič nestalo! Zabijem ho! Hneď teraz!“ Rozohnil sa starší. Nanashi zakrútil hlavou.
„Natsu, on nemá tušenia kto sme.“
„Lebo je to ignorantský idiot, čo si nedovidí na špičku nosa!“ Prskol znechutene starší.
„Nie.“ Ohradil sa mladší a zamračil sa na neho. „Pred siedmimi rokmi mal autonehodu. Stratil pamäť. On si ma naozaj nepamätá.“ Natsume na neho nechápavo hľadel. Autonehoda? Niečo také mu Masao spomínal, ale nič o strate pamäti.
„A ty mu to vážne veríš?“ Spýtal sa už trochu miernejšie. Nanashi zaváhal. Hľadel do šálky s kávou a premýšľal. Verí mu? Chce mu veriť.
„Veľmi tomu chcem veriť. Natsu, ja ho stále milujem.“
„Nanashi. Je to sedem rokov. To myslíš vážne?“ Spýtal sa pochybovačne starší. Nanashi k nemu vzhliadol s nežným úsmevom na tvári. Prikývol. Natsume si povzdychol a prehrabol si dlhšie vlasy.
„Ale aj tak ho nakopem do zadku.“ Prehlásil pevne. Nanashi na neho uprel prosebný pohľad.
„Nesmieš. On netuší, že sme spolu boli a nechcem, aby to zatiaľ vedel. Musíš to udržať v tajnosti.“ Natsumemu sa tá myšlienka ani v najmenšom nepáčila.
„Prečo?“ Nanashi znova sklopil pohľad.
„Neviem. Možno chcem vedieť, či by bol schopný sa do mňa znova zamilovať.“ Natsume na neho nechápavo hľadel. Nakoniec si len povzdychol a nežne mu prehrabol svetlé vlasy.
„Fajn. Budem ticho.“ Nanashi k nemu šťastne zdvihol hlavu. „Ale ak nastane jediný náznak, že si nešťastný, upálim ho zaživa. Už ťa nechcem vidieť v stave, v akom si bol pred siedmymi rokmi.“ Pohrozil nakoniec a vstal. Musel sa venovať zákazníkom.
Nanashi poletoval v kuchyni so spokojným úsmevom. Už dávno nebol v takej dobrej nálade. Ustavične si pohmkával nejakú melódiu a úsmevy rozdával na všetky strany. Bol na neho krásny pohľad. A ten pohľad zaznamenali aj krásne modré oči so zelenými fliačikmi. Masao sa usmieval a nenápadne nazeral do kuchyne. Musel niečo zariadiť v meste a nemohol sa zastaviť už od rána. Hnala ho len túžba vidieť krásne blonďaté stvorenie v kuchárskom rondone. Skryl sa za roh, keď Nanashi zamieril k malej nástenke, kde mali pripevnené papiere s akciami, oznamami a inými papiermi. Vzal jeden do ruky a zamračil sa. Vydal sa k chodbe a chcel zájsť do bratovej kancelárie. Stále zahľadený do papiera zahol za roh a narazil do kohosi hrude. Zdvihol zrak a usmial sa.
„Ahoj.“ Masao sa žiarivo usmial.
„Ahoj.“ Odpovedal mu a chytil ho za ruku. Rýchlo sa aj s ním rozbehol chodbou ku kancelárií. Natsumeho videl odchádzať na aute a preto vedel, že je prázdna. Nanashi za ním sotva stíhal. Obaja vrazili do dverí, ktoré za nimi Masao rýchlo zavrel a oprel o ne prekvapeného Nanashiho. Chvíľu na neho hľadel s úsmevom, kým sa k nemu sklonil a dychtivo pritisol svoje pery na tie jeho. Nanashi chvíľu nechápal, čo sa deje. Keď si to konečne uvedomil, privrel oči a obtočil staršiemu ruky okolo krku. Papier, ktorý dovtedy držal sa zniesol k zemi, ale obom to bolo úplne jedno. Masaove ruky sa mladšiemu obtočili okolo pásu a pritiahli si ho bližšie k telu. Bozk sa postupne stával naliehavejším. Nanashi nechcel, aby tá chvíľa niekedy skončila. Tak veľmi mu to chýbalo. Obom začínal dochádzať kyslík, ale nezdalo sa, že by sa chceli od seba odtrhnúť. Prvý sa bozku vzdal Masao. Odtiahol sa a oprel si čelo o to Nanashiho.
„Ahoj.“ Usmial sa na neho znova a neprestával ho hladiť po chrbte. Nanashi sa zasmial.
„To už si vravel.“
„To nevadí.“ Dokázal by mladšieho úsmev pozorovať večnosť. Bol nádherný. Vlasy ako zlato, plaché sýto zelené oči, v ktorých teraz hrali pobavené iskričky a jemne ružové pery, ktoré vábili k sladkým bozkom. Nedokázal sa ho nabažiť. Znova ho nežne pobozkal, ale len na chvíľu. Nanashi sa zachichotal.
„Som v práci. Potrebujú ma v kuchyni.“ Zašeptal k staršiemu a trochu sa odtiahol. Rukami však stále spočíval na jeho krku.
„Oni to bez teba na chvíľu zvládnu.“ Usmial sa na neho starší a pohladil ho po tvári. „Kedy máš najbližšie voľno?“ Spýtal po chvíli. Nanashi sa zamyslel.
„V piatok a v sobotu.“ Masao sa rozžiaril.
„A keď ťa pozvem na večeru, pôjdeš?“
„To sa ma vážne pýtaš? Po tom, čo si sa tu na mňa vrhol?“ Rozosmial sa mladší a vlepil mu jemný bozk na pery. „Samozrejme, že pôjdem.“ Potom sa však na chvíľu zarazil. „Ale nerád jem inde.“
„Ja viem. Prídem pre teba a ukuchtíme niečo. Tentokrát u mňa.“
„To znie fajn.“ Usmial sa nežne mladší. Masao si v tom na niečo spomenul. Odtiahol ho od seba a vzal do ruky tú jeho.
„Ešte to bolí?“ Spýtal sa previnilo, keď zbadal červenú dlaň a pár pľuzgierikov.
„Ani nie.“ Masao na neho uprel ospravedlňujúci pohľad. Nanashi ho pohladil po tvári. „To nič. Ani neviem, že to tam je.“
„Aj tak ma to mrzí.“ Vtisol jemný bozk na ruku.
„Ty za to nemôžeš. Nedával som si pozor.“ Usmial sa zhovievavo. „A žiadne námietky.“ Zamračil sa, keď videl, že sa Masao nadychuje k protestu. „Musím ísť pracovať.“
„Ja viem.“ Masao si ho znova pritiahol k bozku. „Môžem ťa dnes odviezť domov?“ Nanashi na chvíľu zaváhal. Nakoniec len s úsmevom prikývol. Staršiemu zažiarili oči. Nanashi sa zohol po papier, ktorý pustil a podal ho Masaovi.
„Keďže si jeden z majiteľov, môžeš to vybaviť aj ty. Je to na budúci týždeň na akciu. Musíme objednať krevety a čerstvé brusnice.“
„Dobre. To zvládnem.“ Prikývol starší s vážnou tvárou a prezrel si papier. Znova pozrel na mladíka, ktorý stále stál pred ním a venoval mu nežný bozk.
„Tak teda bež pracovať. Večer ťa počkám pri zadnom vchode.“ Nanashi s úsmevom prikývol a zmizol za dverami. Celý deň mu z tváre nezmizol úsmev a práca mu išla od ruky. Natsume sa v reštaurácií neobjavil celý deň. Nakoniec len zavolal, aby Nanashi zamkol. Všetci zamestnanci začali postupne odchádzať. Masao sedel v aute pri zadnom vchode a s úsmevom vyčkával na blonďatého mladíka. Netrvalo dlho a videl ho, ako zamyká zadné dvere. Otočil sa Masaovim smerom a doširoka sa usmial. Prešiel k autu a nasadol.
„Môžme?“ Usmial sa na neho Masao a venoval mu jemný bozk.
„Môžeme.“ Prikývol nadšene mladší. O pár minút už stáli pred Nanashiho domom. Nanashi vystúpil a oprel sa o auto. Masao k nemu prešiel na stranu spolujazdca a pritiahol si ho do náručia.
„Zajtra ráno musím odísť. Vrátim sa vo štvrtok večer.“ Povzdychol si. Nanashi stuhol. Ihneď sa mu vybavil jeho odchod pred siedmimi rokmi.
„Deje sa niečo?“ Zahľadel sa na neho starší, keď si všimol mladíkovú strnulosť.
„Ehm, nie. Všetko je v poriadku.“ Pokúsil sa o úsmev svetlovlások.
„Zajtra ti zavolám a dohodneme sa na ten víkend. Dobre?“ Pohladil ho po tvári a jemne ho pobozkal na čelo. Nanashimu sa stiahlo hrdlo. Toto už raz počul a nemalo to dobré pokračovanie. Nepatrne prikývol. Sám seba presviedčal, že teraz to bude iné. Natiahol sa na špičkách a spojil svoje pery s tými pred sebou. Bolo to naliehavé, akoby sa chcel uistiť, že na neho tentokrát nezabudne. Masao ho pevnejšie objal. Dávno nestretol človeka ako je Nanashi. Akoby ho k nemu čosi tiahlo už od prvého momentu, keď sa zrazili na ulici. Vtedy ešte netušil s kým má dočinenia. Keď ho uvidel sedieť v reštaurácií, takmer poskočil šťastím. Hneď ako sa dozvedel, že je na tom rovnako, okamžite využil príležitosť. A v tejto chvíli by priadol spokojnosťou. Odtiahol sa od neho a usmial sa.
„Musím ísť. Nemám ešte zbalené veci a ráno odchádzam.“ Nanashi si nešťastne povzdychol. Masao mu venoval ešte jeden bozk a odtiahol sa od neho úplne.
„Zajtra ti zavolám. Dobrú noc.“ Usmial sa na neho a nasadol do auta.
„Dobrú noc a šťastnú cestu.“ Opätoval úsmev mladší. Chvíľu sa díval za odchádzajúcim autom, kým sa otočil k vchodu do domu. Vyšiel schody a strčil kľúč do dverí od bytu. Bol odomknutý. To mohlo znamenať len jediné. Vošiel do bytu a vôňa z kuchyne ho v tom utvrdila. S úsmevom tam prešiel a povzdychol si. V kuchyni bolo ako po výbuchu. Všade bol porozkladaný špinavý riad a obaly od potravín.
„To som si mohol myslieť. Len čo prídeš, narobíš tu bordel.“ Zašomral nahlas. Blonďatý mladík v kuchyni sa otočil od hrnca, v ktorom sa varila omáčka s mäsom. Bol na vlas rovnaký ako Nanashi. Jediný rozdiel medzi nimi bolo malé znamienko pod pravým obočím, ktoré mal mladík v kuchyni.
„Bračeeeeeek!“ Vykríkol nadšene svetlovlások a vrhol sa na svojho brata. Pevne ho objal okolo krku. „Chýbal si mi.“ Nanashi sa rozosmial.
„Ahoj, Nanami. Čakali sme ťa až vo štvrtok.“ Nanami sa od brata odtiahol a vrátil sa rýchlo k hrncu, aby ho odstavil.
„Priletel som skôr. Na Floride bolo príliš horúco.“ Zazubil sa. „Si hladný? Uvaril som cestoviny so smotanovou omáčkou a kuracím mäsom.“
„Jedol som v Amazing.“ Zavrtel hlavou Nanashi. „Len dúfam, že si to aj upraceš.“ Zamračil sa na neho.
„Neboj sa. Jasné, že hej.“ Mávol rukou druhý a nabral si na tanier špagety, ktoré prelial omáčkou.
Komentáre
Prehľad komentárov
<Insane>Hack] Unique A.I. App Makes Us $635/Day
https://www.youtube.com/watch?v=z0aiLF3Sz7E
...
(Lilia, 23. 2. 2014 19:27)Bol to diel pretkávaný smútkom i šťastím zároveň. Som rada, že je Nanashi po dlhej dobe znova naplno šťastný aj keď jeho šťastie sprevádzajú tiene obáv. Je super, že si užíva každú chvíľu s Masaom a nerozmýšľa nad tým či je jeho strata pamäti skutočná alebo nie. Čo sa týka Masaa tak pre neho sa stal Nanashi akousi drogou, na ktorej je poriadne závislý a nevie jej odolať :) Prepadol Nanashi rýchlo a úplne. Som zvedavá či si spomenie na to čo bolo pred tým. Nepochybujem, že mu to Nanashi neskôr povie alebo mu niečo naznačí, ale bolo by super keby na to Masao prišiel sám. Ako sa dalo čakať tak Natsu nemal ani najmenšie potuchy. No našťastie privolil a rozhodol sa Nanashimu pomôcť tým, že bude mlčať. Masao bude mať ešte perné chvíľky, pretože Natsu určite bude ako ostriež a pri prvom náznaku nešťastia svojho brata mu dá poriadne pocítiť svoju pomstu. Takže prišiel i Nanami. Aj keď sú dvojčatá tak sú naozaj povahovo rozdielny. Nanami vyzerá ako poriadne treštidlo. Som zvedavá na jeho reakciu na Masaa a Masaovu reakciu na neho hlavne keď vyzerá ako Nanashi. Dúfam, že ho bude vedieť rozoznať a že ho náhodou nepobozká (znie to síce veľmi nepravdepodobne, ale isté percento pravdepodobnosti tam je) Neviem sa dočkať pokračovania :D
:)
(Neferet, 23. 2. 2014 20:13)Tvoje komentáre ma vždy veľmi potešia :D Očividne presne vieš, čo chcem v príbehu vyjadriť :) No Nanami je tak trochu katastrofa sama o sebe :D
Exploiting A "UNKNOWN" Marketing Secret
(GeorgeSet, 28. 2. 2024 17:39)