Amazing - Láska ide cez žalúdok 3.
Nanashi zamyslene stál pri sporáku a miešal syrovú omáčku, ktorá mala ísť na objednané tortelíny. Nevedel, čo má robiť. Či povedať Masaovi, kto je alebo mlčať a tváriť sa nenápadne. Keby sa snažil pripomenúť, možno by si Masao myslel, že ho chce len využiť kvôli peniazom. Celú noc nezažmúril oka a prehrával si slová, ktoré Masao povedal. Autonehoda pred siedmimi rokmi. Strata pamäti. Najviac ho však trápilo, že si Masao vraj spomenul takmer na všetko. Ale na neho nie. Prečo? Nebol pre neho dosť dôležitá spomienka? Musel mať predsa k nemu nejaké vodítko. Možno si Masao nechcel spomenúť. Nešťastne si povzdychol. Akio ho už nejakú dobu pozoroval. Prešiel až k nemu a odstrčil ho od omáčky.
„Si zamilovaný alebo čo? Miešaš to už peknú dobu. Za chvíľu by si to pripálil.“ Odsunul panvicu a prelial omáčkou cestoviny. Nazdobil ich a podal čašníkovi, ktorý ich odniesol hosťovi.
„Čo je s tebou, Nanashi? Si duchom neprítomný.“ Zahľadel sa na neho starostlivo jeho spolupracovník. Nanashi stál opretý o pult a tváril sa ako zbitý pes.
„Nič mi nie je. Som len unavený. Včera večer som bol vonku s bratom.“ Zakrútil hlavou mladík a odišiel sa opláchnuť na záchody. Zahľadel sa do zrkadla. Možno by to proste mal nechať tak. Nezaoberať sa minulosťou. Bolo to dávno a možno je to tak lepšie. Sám pre seba si prikývol a vyšiel zo záchodov. Prechádzal chodbičkou okolo boxov, keď ho zastavila čiasi ruka. Otočil sa a zostal nehybne stáť.
„Ahoj.“ Usmial sa na neho Masao.
„A-ahoj.“ Vykoktal zo seba mladší.
„Včera si zmizol rýchlo.“
„Ehm, prepáč. Bol som vážne unavený.“ Usmial sa nervózne Nanashi a prehrabol si vlasy.
„Chcel som sa ťa niečo spýtať.“ Masao sa na neho prenikavo zahľadel. Nanashimu z toho naskočila husia koža.
„Áno?“
„No, tvoj brat mi prezradil tvoju orientáciu. Takže...Keby som ťa pozval na večeru, čo by si odpovedal?“ Pousmial sa trochu nervózne starší. Nanashi chvíľu na neho nechápavo hľadel. Tak trochu mu nedochádzali Masaove slová. „Pochopím, keď odmietneš. Predsa len sa nepoznáme a tak.“ Mladšieho napadlo, že presne takýto nervózny bol, keď ho pozýval prvý krát. Nechápal, čo sa deje. Akoby sa história opakovala.
„Šéfe?! Potrebujeme pomôcť!“ Ozval sa Akiov hlas z kuchyne.
„Hneď!“ Zakričal mu mladík späť a zahľadel sa na stále viac nervóznejšieho Masaa. „Ja...Nebude ti vadiť, ak ti odpoviem až na konci smeny? Potrebujem si to premyslieť.“ Šepol k nemu so sklopeným pohľadom. Masao síce nechápal, čo si chce blonďáčik premýšľať, ale prikývol. Nemal čo stratiť. Bude to hop alebo trop. Nanashi po odkývnutí vystrelil ako namydlený blesk a zmizol v ruchu kuchyne. Okamžite sa vrhol po hlave do práce. Masao ho pozval na večeru. Masao ho pozval na rande! Konečne mu to začalo plne dochádzať. Netušil, ako má zareagovať. Stále myslel na to, že na neho Masao zabudol. Aj keď síce nie vlastnou vinou, ale zabudol. Ale možno, ak s ním pôjde, tak si znova spomenie. Možno to bude nový začiatok. Ale chcel to vôbec? Už raz sa kvôli nemu trápil. Nechcel to zažiť znova. Bál sa. Predsa ho však niečo tlačilo k tomu, aby súhlasil. Znova zažiť ten pocit, že je ním milovaný. Rozhodol sa. Príjme jeho pozvanie a naaranžuje ho presne tak, ako kedysi. Bude to presne ako ich prvé rande. Pousmial sa a naplno sa pustil do práce. Jedine pri varení dokázal poriadne vypnúť.
Masao spoza rohu nakukol do kuchyne. Zatvárali a v kuchyni bol už iba Akio s Nanashim. Zatiaľ, čo Akio zmýval podlahu, Nanashi odkladal jedlo do boxov a chladničiek.
„Tak ja teda idem! Vidíme sa v utorok!“ Zakričal Akio na Nanashiho a odišiel sa prezliecť. Vtedy do kuchyne vstúpil značne nervózny Masao. Decentne si odkašľal, aby na seba upútal Nanashiho pozornosť. Ten sa otočil od boxu so syrmi a zarazil sa. Úplne zabudol, že sľúbil staršiemu odpoveď. Trochu neisto k nemu podišiel a sklopil zrak k zemi.
„Ja...No...Pochopím, ak nesúhlasíš. Je to v poriadku. Nič sa nedeje.“ Vyhŕkol zo seba rýchlo hnedovlások a nervózne sa pousmial. Nanashi k nemu vzhliadol. Zahľadel sa do tých nádherných modrých očí.
„Súhlasím.“ Zašeptal zasnene. Masao to skoro prepočul. Prekvapene na neho pozrel.
„Ehm, vážne?“ Usmial sa neisto. Nanashi sa konečne prebral.
„Ja...Áno. Súhlasím.“ Prikývol mladík a sklopil znova zrak. „Ale mám jednu prosbu.“ Starší si ho šťastne premeral.
„Čokoľvek.“
„Chcel by som variť ja.“ Zahľadel sa na staršieho v očakávaní. „Totiž...Nerád jedávam niekde inde. Viem, že je to divné, ale rád by som varil ja.“ Masao sa pousmial. Prišlo mu to nesmierne milé.
„To je v poriadku. Budem rád.“
„Dobre. Bude ti to vyhovovať zajtra? Mám totiž voľno.“ Pousmial sa jemne mladší. Možno to nebude také hrozné, ako si predstavoval.
„Zajtra?“ Zamyslel sa na chvíľu starší. „Malo by to byť v poriadku.“
„Dobre.“ Prikývol si mladší. „Tak teda príď ku mne. Dajme tomu o šiestej?“
„O šiestej som tam.“ Prikývol nadšene Masao. Zrazu nevyzeral na vyzretého mladého podnikateľa. Pôsobil ako puberťák, ktorý si dohaduje prvé rande. A Nanashimu sa to neskutočne páčilo. Usmial sa na neho, nadiktoval mu adresu a odišiel sa prezliecť.
Behal v hypermarkete pomedzi regále a premýšľal, čo uvariť. Vedel, že rozhodne cestoviny rovnako, ako na ich úplne prvom rande, ale nevedel akú omáčku k nim. Nevedel sa rozhodnúť medzi smotanovou s lososom a pikantnou rajčinovou s kuracím mäsom. Nakoniec vzal suroviny na obe. Aspoň si bude môcť Masao vybrať. Pomaly si to mieril k pokladni. Zastavil sa u regálu s vínom. Asi by mal kúpiť aj to. Nejaké síce doma mal, ale tie sa k cestovinám nehodili. Ale rozhodne nie tieto lacné značky. Nemal ich rád a pokiaľ si dobre pamätal, tak Masao mal rád jednu značku, ktorá sa dala kúpiť vo vinotéke kúsok od jeho domu. On sám tam nakupoval vína do reštaurácie. Zaplatil nákup a vydal sa tam. Trvalo len pár minút a stál pred menším obchodíkom. Hneď ako vošiel, ozval sa zvuk zvončeka, ktorý bol zavesený nad dverami. Z dverí za pultom vyšiel starší zavalitý chlapík s úprimným úsmevom.
„Dobrý deň, pán Nagato.“ Usmial sa Nanashi.
„Jejda, Nanashi. Dávno si tu nebol.“ Usmial sa na neho chlapík a podal mu ruku. „Ako sa máš? A čo brat?“ Vypytoval sa hneď.
„Čo vám budem hovoriť. Rozčuľuje ma ako vždy.“ Odpovedal s úsmevom mladík.
„Nuž, to je údel starších bratov. Z jednej strany chrániť a z tej druhej robiť zo života peklo.“ Rozosmial sa starý muž a Nanashi sa hneď pripojil. To na Natsumeho sedelo. „A po čo si prišiel do tohto môjho malého kráľovstva? Došlo vám vínko v reštaurácií?“
„Nie, nie.“ Zavrtel mladík hlavou. „Dnes som tu súkromne. Hľadám konkrétne víno a dúfam, že ho tu budete mať.“
„A ktoré, chlapče? Hádam ti budem môcť pomôcť.“
„Chablis Grand Cru. Buď Les Blanchots alebo Les Clos.“ Pán Nagato sa zamyslel.
„No, práve mi doviezli tovar a myslím, že Les Blanchots tam mám.“ Otočil sa k dverám, z ktorých predtým vyšiel a sklonil sa ku škatuliam. Chvíľku hľadal, kým sa zdvihol a víťazne sa usmial. „Tadá! Chablis Grand Cru – Les Blanchots.“
„Vedel som, že na vás sa môžem spoľahnúť.“ Usmial sa nadšene Nanashi.
„Samozrejme.“ Vypol sa hrdo starý muž. „A na akú príležitosť to kupuješ? To nie je víno, ktoré kúpiš len tak na posedenie pri televízií.“ Spýtal sa a vložil fľašku do drevenej rakvičky, ktorú vložil do podlhovastej papierovej tašky.
„Povedzme, že dúfam, že si vďaka nemu niekto na mňa po dlhom čase spomenie.“ Usmial sa tajomne mladík, prevzal si od muža tašku a zaplatil nie príliš malý obnos.
„Takže v tom bude láska, však?“ Rozosmial sa muž. „Ach, to boli časy, keď som bol taký mladý. To boli samé romantické večere a prechádzky a dnes mi už manželka ledva navarí obed. Ale aj tak ju nevymením za nič.“ Zasnil sa na chvíľu starší a povzbudivo sa na Nanashiho usmial. „Tak si to vínko uži, chlapče. A nezabudni pozdraviť rodinu.“
„Nebojte sa. Nezabudnem. Dovidenia.“ Rozlúčil sa mladík a odišiel konečne domov. Doma rýchlo vyložil nákup a zahľadel sa na hodiny. Bolo niečo po tretej. Mal dosť času. Rýchlo sa odišiel osprchovať a trošku skultúrniť. Variť začne neskôr. O piatej už stál v kuchyni a smažil kuracie mäso. Pri dverách zazvonil zvonček. Nanashi zanadával. Nestíhal. Začal príliš neskoro. Naštvane prešiel k dverám a otvoril. Zostal zarazene stáť pred veľkou kyticou, spoza ktorej vykukovala Masaova vysmiata hlava.
„Ehm, ahoj. Prepáč, že som tu tak skoro, ale nemohol som sa dočkať.“ Nanashimu chvíľu trvalo, kým sa spamätal z prvotného šoku.
„A-ahoj. Ja...To nič. Poď ďalej.“ Usmial sa na neho a pustil ho dovnútra.
„To je pre teba. Viem, že nie si žena, ale prišlo mi to správne.“ Usmial sa na neho starší nežne a podal mu kyticu ľalií. Nanashi ju s úsmev vzal. Mal rád ľalie.
„Ďakujem.“ Zaviedol ho do obývačky, ktorá bola spojená s kuchyňou, kde dal kvetiny do vázy a položil ich na stôl.
„Ehm, nepáli sa niečo?“ Zamračil sa starší. Nanashi začuchal a zanadával. Vbehol do kuchyne, kde sa mu na panvici pripekalo mäso pekne do čierna.
„Do čerta!“ Neuvedomil si však, že v rukách nemá utierku a panvicu chytil jednou rukou za rukoväť a druhou za horúci kov. Bolesť v ruke ho prebrala z omylu. Panvicu rýchlo pustil a obsah sa rozsypal po zemi. Vtedy k nemu pribehol Masao. Schytil ho za ruku a strčil mu ju pod tečúcu vodu.
„Bože, mrzí ma to. Je to moja chyba.“ Ospravedlňoval sa hneď starší. Nanashi na neho prekvapene pozrel.
„Nie, nie je. Nedával som pozor.“
„Ale ja som ťa rozptýlil. Prepáč.“ Zastavil vodu a prezrel si mladšieho ruku, na ktorej sa sfarbil červený nepekný pruh. „Máš tu nejaký ľad?“ Nanashi prikývol a ukázal na mrazničku za Masaom. Ten sa k nej otočil a vytiahol z nej nádobku na výrobu ľadu. Rozprestrel utierku a vysypal všetok ľad na ňu. Zabalil ju do uzlíčka a opatrne ju položil na Nanashiho dlaň. Ten to len s úžasom pozoroval.
„Lopatka a metlička?“ Spýtal sa hneď na to starší.
„Nechaj tak. Ja to upracem. Si predsa hosť.“ Zavrtel mladší hlavou a vydal sa ku kúpeľni. Masao ho zastavil, zdvihol ho do náručia a posadil ho na kuchynskú linku.
„Sedieť.“ Prikázal mu a odložil si sako na stoličku. „Takže kde nájdem metličku?“ Nanashi nechápal, čo sa deje. Nakoniec si len rezignovane povzdychol.
„Dobre. V kúpeľni na konci chodby. V skrinke pod umývadlom.“ Masao prikývol a odišiel do kúpeľne. Po chvíli sa vrátil späť s metličkou, lopatkou a nejakou handrou na zem. Všetko rýchlo upratal a veci odniesol na svoje miesto.
„Tak. Hotovo.“ Usmial sa starší a postavil sa pred červenajúceho sa mladíka.
„Ja by som to upratal.“ Zašeptal k nemu Nanashi.
„S tou rukou asi ťažko.“ Zaprotestoval starší. „No, naša večera skončila v koši. Objednám niečo?“ Nanashi rázne zavrtel hlavou.
„Mal som v pláne urobiť ešte lososovú omáčku. Na tú suroviny ešte mám.“ Pousmial sa mladík a zoskočil z linku. Masao ho znova zdvihol a vysadil na ňu.
„Ale...“ Zahľadel sa na neho mladší s otázkou v očiach.
„Sedieť.“ Prikázal znova prísne starší. „Ty budeš navigovať a ja budem variť.“ Nanashi na neho prekvapene hľadel.
„No čo tak pozeráš? Variť náhodou viem.“ Zasmial sa Masao a skrížil si ruky na hrudi. Nanashi miloval jeho smiech. Mohol sám seba presviedčať ako chcel, ale muža pred sebou miloval stále rovnako, ako ho miloval pred siedmimi rokmi.
„Tak? Čo mám robiť?“ Masao si vysúkal rukávy na čiernej košeli až po lakte a čakal na rozkazy od stále prekvapeného blonďáčika. Ten si s úsmevom povzdychol. Predstavoval si ten večer inak, ale bol rád, že tú katastrofu hneď na začiatku berie starší s takou ľahkosťou.
„Fajn. V chladničke je namarinovaný losos. Vyber ho von. Potom smotanu a cesnak.“ Masao hneď všetko vybral a položil na kuchynskú linku vedľa Nanashiho. Jediné šťastie, že mal naozaj veľkú kuchyňu a na linku sa pohodlne zmestil aj Nanashi.
„Lososa nakrájaj na kocky. Cesnak očisti a nakrájaj na tenké plátky. V skrinke pri tebe je hrniec. Nalej do neho trochu oleja a nechaj zohriať.“ Masao poslušne všetko pripravil.
„Ako si sa vlastne dostal k vareniu?“ Spýtal sa starší, pri krájaní už očisteného cesnaku.
„Ja vlastne ani neviem.“ Usmial sa mladší a pozorne sledoval hnedovlasého. „Ako malý som sa matke vždy motal pod nohami v kuchyni. Začala ma postupne učiť jednoduché jedlá a čím som bol starší, tým viac som chcel variť niekde v prestížnej reštaurácií. Keď som išiel na strednú, otec kúpil Amazing a postupne ho zabiehal, aby som vraj mal, kde zúžitkovať svoj talent.“ Zaspomínal s úsmevom mladík. „Teraz ten cesnak hoď na olej a opeč. Hneď potom tam daj aj lososa a chvíľu ho opekaj na miernom ohni.“
„Tvoji rodičia museli byť fajn. Škoda, že som ich nemal šancu spoznať.“ Nanashi v tú chvíľu posmutnel.
„Tá autonehoda bola šok. Ale najhoršie to znášal Natsume. Zostal zrazu na nás sám. Vychovať troch malých šialencov pre neho nebolo ľahké.“
„Troch? Myslel som, že máš len sestru.“ Prekvapil sa Masao.
„Teraz to zalej smotanou a nechaj zvariť.“ Prikázal mladší a podal mu smotanu. „Ešte mám staršieho brata. Dvojča.“ Nanashimu prišlo ľúto, že si to nepamätá.
„Dvojča? To by som nečakal.“ Usmial sa starší a starostlivo miešal omáčku, aby sa nepripálila.
„Nanami je úplne iný ako ja. Aj keď síce vyzeráme rovnako, sme možno až príliš rozdielny.“ Usmial sa mladík a prikázal Masaovi odstaviť omáčku na bok. Starší vytiahol zo šuplíka lyžicu, nabral trochu omáčky a nechal Nanashiho jeho výtvor ochutnať.
„Ešte troška soli a bude to dokonalé.“ Usmial sa mladík a zoskočil z linky. Masao dosolil omáčku a otočil sa na mladšieho. Podišiel k nemu a chytil ho opatrne za boľavú ruku, ktorú si Nanashi stále chladil ľadom. Už to vyzeralo lepšie, ale pľuzgieru sa bohužiaľ nevyhol.
„Tá ruka ma mrzí.“ Zamračil sa starší.
„Za to nemôžeš. Bol som neopatrný.“ Zavrtel hlavou mladík.
„Aj tak ma to mrzí.“ Zdvihol si jeho ruku k perám. Vtisol jemný bozk na kĺby prstov a znova mu podal utierku s ľadom. Nanashi to fascinovane sledoval. Už predtým, keď boli spolu, bol Masao vždy taký nežný. Nevyzeral na to, ale bol romantický, starostlivý a jemný. A Nanashi to neskutočne miloval. Masao Nanashiho usadil k stolu a k ničomu ho nepustil. Dal rýchlo variť cestoviny a prestrel na stôl.
„Ehm, kúpil som víno. Malo by byť vo vínnej chladničke vedľa mikrovlnky.“ Pousmial sa nervózne mladší. Masao sa presunul k mikrovlnke. Otvoril malú chladničku a nazrel dovnútra. Pár fliaš červeného, nejaké dezertné a sekty. Ani jedno sa k cestovinám nehodilo. Chablis Grand Cru? Vytiahol fľašu a usmial sa.
„Ak si myslel ten Chablis, tak si sa trafil do čierneho.“ Nanashi prikývol. Bol rád, že mu urobil radosť. Masao víno otvoril a nalial do pohárov. Fľašu položil na stôl a jeden z pohárov podal Nanashimu.
„Tak na príjemný večer.“ Usmial sa na mladšieho. Pripili si a Masao dokončil prípravu jedla. Všetko elegantne a s úsmevom naservíroval a posadil sa vedľa neho. Nanashi rázne odmietol jeho ponuku na kŕmenie. Masao chvíľu protestoval s tým, že je vážne zranený, ale Nanashi ho rýchlo uzemnil s tým, že zranenú má predsa ľavú ruku a je pravák. Starší nakoniec nešťastne rezignoval. A napriek tomu, ako katastrofálne všetko začalo, sa to vyvíjalo nadmieru príjemne.
Sedeli spolu na pohovke a postupne upíjali vína. Masao si hneď po večeri vyžiadal lekárničku, aby mohol Nanashimu starostlivo ošetriť a obviazať ruku. Nanashi samozrejme protestoval, ale Masao bol neodbytný. Teraz tam spolu sedeli a usmievali sa jeden na druhého. Nanashimu začínalo víno už kvalitne stúpať do hlavy.
„Prečo si ma vlastne pozval?“ Spýtal sa blonďáčik a zvedavo sa na Masaa zahľadel.
„Ja vlastne ani neviem. Možno tá tvoja plachosť. Tá sa mi páčila hneď v prvý deň.“ Usmial sa na neho. „A máš krásne oči.“ Nanashi sa ako na povel začervenal. Sklopil pohľad k poháru, ktorý držal v ruke a pousmial sa. Vo vlasoch ucítil dotyk Masaovej dlane. Stuhol. Dlaň ho nežne pohladila a presunula sa na mladšieho líce. Nanashi privrel oči. Bolo to neuveriteľne príjemné. Masao ho jemne hladil. Po chvíli presunul ruku a dvoma prstami Nanashiho chytil za bradu, aby mu ju zdvihol.
„Prečo stále skláňaš tvár? Potom ti do tých krásnych očí nevidím.“ Usmial sa na neho a sklonil sa k nemu. Nanashi nebol schopný pohybu. Sledoval Masaovu tvár, ktorá sa k nemu blížila a nevedel, čo má robiť. Keď Masao videl, že žiadny protest s Nanashiho strany nehrozí, spojil ich pery v jemnom bozku. Nebolo to nič vášnivé, len motýlí dotyk. Hneď na to sa od mladšieho odtiahol a s úsmevom sa zahľadel do jeho tváre. Ten na neho trochu rozpačite hľadel. Nakoniec sa k nemu on sám priblížil a pritisol svoje pery na tie jeho.
Komentáre
Prehľad komentárov
Tým pozvaním získal Nanashi šancu znovu si získať Masaovu lásku. Páčilo sa mi, že aj napriek tomu, že zo začiatku sa trochu vymklo kontrole sa všetko dobre skončilo. Mám taký pocit, že Masao si to ešte úplne neuvedomuje, ale aj keď stratil spomienky jeho láska k Nanashimu zostala rovnako silná. Som zvedavá ako sa to vyvinie ďalej. No mám pocit, že o chvíľu sa to skomplikuje lebo zatiaľ to ide až príliš dobre (niežeby som im to nedopriala) Neviem sa dočkať pokračovania :)
jej
(sas, 19. 1. 2014 22:59)Chudák chlap musí trpiet ked si naňho nemôže spomenúť .... Som zvedavá ako to bude pokračovať ďalej
...
(Lilia, 12. 2. 2014 20:18)